Dlhá kolónia áut blokuje výhľad policajnému vozidlu, všetci trúbia, niektorý z nich vystupujú a utekajú sa pozrieť v pred. Strážnik vystupuje a pomali zatvára dvere, niečo vraví do vysielačky a kráča k smeru kam majú všetci namierené. Z diaľky počuť krik, pridáva do kroku, vo výhľade mu len zavadzia školský autobus z ktorého deti sledujú popredie čo sa tam deje. Strážnik pribehol k skupinke ľudí ktorý sledovali ulicu, ulicu plnú nemŕtvych.
"Pane Bože."
V čistom oblečení si lebedím na zadnom sedadle v policajnom SUVéčku, v kufri máme hotový arzenál ktorý sme si vzali z policajnej stanice z ktorej tak povediac zostala asi len polovička vďaka Rišovej akčnosti. Smerovali sme na západ kde mali namierené vrtuľníky z hlásením o mieste bez infekcie.
"Skús zapnúť rádio." vravím Rišovy, "Ak budeme bližšie tak možno začujeme celý obsah tej správy."
Z rádia sa však ozýval len nepríjemný šum ktorý mi pridal na nepríjemnom pocite že je všetko v riti.
"Pochybujem že ich tak rýchlo nájdeme" dodal Rišo a potiahol si z cigarety, odkedy sme boli takto na cestách tak fajčil ako dúha...
Cestou sme míňali lesy, mestečká, dediny, doliny...všade bolo mŕtvo a ticho, ohne dohoreli, mŕtve telá zmizli bohvie kam. Asi po šestnástich hodinách sme sa dostali na hranice. Bola neskorá noc, mierili na nás silné svetlá reflektorov, nevidel som ani hovno, len som počul ako niekto na nás reval aby sme sa nehýbali inak nás zostrelia. Až neskôr som si všimol ten vysoký betónový plot a na ňom vojenské hliadky ktoré mierili na nás.
Počul som len dva výstreli "Rišoooooo!" Kričal som a videl ako padá jeho telo na zem, točila sa mi hlava, srdce mi silno búšilo, z hrude som si vytiahol nejakú šípku. Dopadol som na zem...vidím moju mamu ako ma zakríva, usmieva sa a hladí mi líce...
Počujem len krik, rev, oči sa mi ťažko otvárajú, ležím v nejakom laboratóriu, silné biele svetlo, všade na okolo postele s cudzími ľuďmi, nad jednou z nich stoja nejaké postavy v ochranných oblekoch. Do riti oni na nich robia pokusy!!!! Jedna postava sa totiž posunula a videl som nejaké nástroje, niečo robili tej žene, kričala, prosila ich aby prestali, prekričala aj zvuk vŕtačky ktorá sa jej zabárala hlbšie do hlavy.
Snažil som sa vymaniť z obručí ktoré ma pevne držali, ako som tak pohol hlavou ozvala sa mi v nej asi tá najhroznejšia bolesť v mojom živote, nad pravým uchom som mal v hlave vyvŕtaný otvor z ktorého mi vychádzali nejaké hadičky...omdlel som
Pamätám si len útržky, stáli aj nadomnou, kričal som, bránil som sa...oni však neprestávali. pumpovali do nás nejaké látky bolo to k zblázneniu,prosil som ich aby prestali, ale oni pokračovali. Rezali nás za živa, skúmali naše orgány ale nechávali nás stále na žive...
Som si istý že nás tam držali asi pol roka, keby na tú základňu nezaútočili zombie, zomreli by sme tam.
Zapálil som si cigaretu a Rišo sa napil Tequilly, neveril vlastným ušiam, bol tak isto rád ako ja že sme sa odtiaľ dostali živý, ale čo sme v sebe mali, to vedeli len tie svine čo nás chytili.
Odplata je sviňa...
PRIHLÁS SA
4 
