Keď ležíš v truhle stále,
nikto sa dnes neukáže.
Čakáš, myslíš, kedy príde,
tá spomienka z hlavy neodíde.
Pavučina cez tvoju vráskavú tvár,
čierne pavúky zo všetkých strán.
Nehýbeš sa, veď to nechceš,
šepkám ti jemne, nech odídeš.
Tvoje zuby, zakúsnuté vo mne,
lákajú monštrá, spiace v ohne.
Horí ako brána pekelná,
tvoja prítomnosť je tu účelná.
Chceš to presne podľa seba,
veď ty si to tak chcela.
Moje telo, plná myseľ zhorí,
tvoje monštrum ti úsmev stvorí.