Ležal som na jednej zo striech činžiakov, v ruke som držal odstreľovačku, pomali som dýchal, mieril som na tucet zombíkov pri vchode do supermarketu. Po parkovisku boli pohádzané ohlodané ľudské zbytky, ohorené autá. Smrť bolo cítiť na kilometre, ale ja som cítil čokoládové šišky ktoré boli v tom obchode, musel som ich dostať...
"Som na mieste" zaznelo z vysielačky, puškohľadom som sa pozrel na dohodnuté miesto. Za jedným z áut bol schovaný Richard, v ruke držal HK5 a mieril na hordu zombie.
Nabil som pušku...
Ozvala sa silná ohlušujúca rana, dostali to dvaja, totálne ich to rozmrdalo.
BANG!!!! BANG!!!!
Richard sa rozbehol ku vchodu obchodu, odstrelil ďalších troch ktorý vyliezli z jednéhu auta.
Utekal som po schodoch dole, fučal som ale nespomalil som. Vykopol som predné dvere od činžiaku a rozbehol sa k obchodu...BANG!!! Strielal som na ďalších ktorý sa tackali k Rišovy, pripravoval C4 na kovový plot ktorý nám bránil pred vstupom dnu.
V puške mi došli náboje, odhodil som ju na zem, vytiahol som pištoľ a strielal ďalej....
"Mám to!" ozvalo sa znova z vysielačky a Rišo sa rozbehol čo najďalej od vstupu. Preskočil kapotu jedného auta za ktoré sa schoval a strielal na ďalších nemŕtvych ktorý sa k nemu približovali.
Nastal silný výbuch ktorý rozmetal zbytok monštier a rozbehli sme sa dnu.
Bola tu tma, svietili sme si s baterkami a potichu kráčali k mojej vysnenej výhre. "Idem v pravo ty choď do predu" zašepkal Richard, len som kývol a vydal sa smerom k pečivu...Srdce mi bušilo od radosti keď som uvidel regál plný čokoládových šišiek. Dal som si dole batoh z chrbta, otvoril ho a nahádzal som ich tam čo najviac. Z opačnej strany obchodu sa ozval výstrel a krik. Rýchlo som hodil batoh na seba, jednu šišku som si strčil do úst a šiel som k zdroju hluku. "Wišo, poťuješ mua?" vravel som do vysielačky s plnou hubou. Žul som a mieril s pištoľou do predu.
Niečo tam zašušťalo, sklonil som sa k zemi a mieril. "Rišo si tam?" zašepkal som, no žiadna odpoveď. "Do riti!" zanadával som si a smeroval som do predu. Jeden regál ma delil od zistenia čo sa tam stalo, nebojácne som sa tam rozbehol a.....
Na zemi ležal dostrieľaný zombie SBSkár a Rišo vybaloval zo sáčkou kolobežku. "Ty hovado, nevieš sa mi ozvať? Skoro som sa posral!" Nadával som ale Rišo sa len smial a začal sa voziť okolo regálov na tej kolobežke. Hnev sa zmenil na radosť, naskočil som na ďalšiu, šiel som k skladu kde bol hlavný spínač, celý obchod sa osvetlil a my sme sa tam kolobežkovali....
Samozrejme ja som si popritom vychutnával tie fantastické šišky, dokedy som sa nezdrbal z kolobežky na batoh a všetky ich nerozmačkal. To ma fakt nasralo....
To bol môj tretí deň po apokalypse...