Stáli sme tam uprostred začínajúcej apokalypsy ktorá nám zmenila životy od základov.

Z diery ktorú sme vytvorili začali preliezať ďalší zombie. Vrtuľníky ktoré nám prelietavali nad hlavami zatienili Rišov rev. Pochopil som to a bežal som spolu s ostatnými k nákladiaku.

Sedím vedľa Riša, štartuje auto a nadáva. V tom okamihu som nevnímal jeho slová, rozmýšlal som čo sa tam vo vnútri stalo, kolegovia, kamaráti, všetci sú mŕtvy alebo sa nás snažia zožrať.

 

Otváram okienko a snažím sa nadýchnuť čerstvéhu vzduchu, pred nami vidím partu zombie ako žerú môjho šéfa. Rišo pridal na plyne a doslova sme ich rozmrdali na kašu, zase som ogrcal celé auto, a vypočul som si pičingy od ostatných...

"Naozaj mi pomáhate v tejto situácii ľudia...ďakujem!" zhúkol som a utieral si zvratky z oblečenia a z palubnej dosky.

Aďa mi podala ďalšie vreckovky na utretie a uškrnula sa, dosť divné v takejto situácii.

"Kam máme namierené?" pýtam sa Riša a popritom som vreckovkou chytil poslednú vyvrátenú grču.

"Musíme do mesta, nájsť naše rodiny, ozbrojiť sa...alebo ja neviem do piči....neviem čo mám robiť..." rukou treskol do volantu.

 

Dostávali sme sa na kraj mesta, odstavené autá, všade ležali ohlodané mŕtve telá, všetko čo som poznal bolo prečo, videl som len peklo v ktorom sme sa ocitli. Aj cez ten hlučný rachot motoru som z ďiaľky počul strelbu a výkriky. Išli sme asi 70tkou keď v tom sa na nás z jedného domu zrútila strecha, dostali sme šmyk a havarovali ...

 

Ležím v kaluži krvy, necítim si nohy a bolí ma hlava. Môj koniec sa blíži, už to cítim, cítim ten príjemný pocit že už je všetko v poriadku a skončí sa to...

"Roman budeš sa dlho válať v Adiných vnútornostiach?" zhúkol na mňa, otvoril som oči, naklonil som sa a uvedomil si že ležím na rozmliaždenej kolegyni z práce...Zase som sa pozvracal a tentokrát mi bolo kurevsky zle.

Zostali sme len ja a Rišo, všimol som si že na zemi bol pohodený Kalach. Už bol môj...

Prístupov 9214

Kvalita článku