Neviem ako, ale poznal som celú cestu ako sa dostať do hotela. Pomalým vystrašeným krok som šiel po hlavnej ulici. Bezbranný, vydesený a sám. Začínalo mi byť dosť chladno, neďaleko odomňa bolo vyvrátené auto, mal som šťastie pretože v ňom bola bunda, síce stará a dieravá ale poslúžila mi. Zima bola čoraz tuhšia, začínala byť tma a až teraz som si všimol že popol ktorý dopadal na prázdne ulice mesta nahradil sneh. Začínalo snežiť ešte viac, zle sa mi išlo, skoro nič som nevidel. Zostal som stáť na moste ktorý oddeloval južnú a severnú časť mesta. Videl som svetlá, hlavná ulica ktorou som mal ísť bola osvietená pouličnými lampami. Bol som v šoku a nerozumel som čo sa tu deje, nemal som na výber a musel som pokračovať osvetlenou cestou, z diaľky som počul nejaké nepríjemné zvuky ktoré vychádzali z papúľ nejakých krvilačných beštií. Začal som utekať.
Už som nevládal ale počul som že sa to ku mne stále blížilo, šlo to stále za mnou, snažil som sa osvietiť baterkou smer z ktorej bolo tú beštiu počuť ale sneh mi to neumožňoval. Udychčaný som nespomalil na kroku. Dostal som sa do oblasti kde boli obytné domy, z nápadom ukryť sa tam som pribehol k najbližšiemu domu, dvere boli zamknuté. Počul som že monštrum je bližšie, jej zvuk bol nepríjemný. Vykopol som dvere a bežal dnu, utekal som na poschodie do nejakej miestnosti. Zavrel som za sebou dvere, prisunul som k nim gauč aby sa nedali otvoriť, sadol som si na zem, opierajúc sa o gauč som sa snažil konečne lapiť dych. Sdrce mi bušilo, počul som že tá príšera je už vo vnútri, robila tam rachot, praskanie starej podlahy prezradilo že už je na poschodí. Triasol som sa, uprene som pozeral na zem a tlačil som na gauč aby sa neodsunul. Skríkol som, beštia trieskala na dvere z izby v ktorej som bol. Škrípanie a búchanie do dverí prehlušovalo len jej nechútné kvílenie.
Zrazu nastalo ticho, neskutočne nepríjemné ticho. Počul som len zvuk vánku za oknami a dopadajúci sneh na okno.
Začínal som sa ukludňovať, prestal som sa chvieť a začal znova uvažovať. Porozhliadol som sa po okolí v izbe, nebolo tu nič podstatné. Starý nábytok a krb dotvárali nepríjemnú atmosféru. Pozrel som sa von oknom, nechápal som kde sa vzalo za takú chvílu toľko snehu, obzeral sa cez okno na okolie, mal som dobrý výhľad a videl som na cestu kam mám ísť. Keď som zatváral okno zamrazilo ma, všimol som si tú beštiu ako na mňa hladela. Bola celá biela, mala ohnivé oči a dlhý chvost, podobala sa na zmiešaninu psa a ľadového medveďa. Začal som panikáriť, zavrel som za sebou okno a čakal som. Počul som rachot a videl ako sa to monštrum snažilo vyliezť na dom. Bola hore, vystrašený som odsúval gauč ktorý sa zasekol o stolík a nedal sa posunúť. Nadával som a tlačil som, medzitým sa príšera snažila dostať dnu, labou rozbila okno a snažila sa vyšplhať cez parapetu.
Kopol som do toho zasraného stolu, odsunul starý gauč a utekal von, bežal som zadným vchodom. Utekal som ako som len vládal v tak hlbokom snehu, mal som ho po kolená. Bežal som do ďalšieho domu ukryť sa, naštastie dvere boli odomknuté.
Zamkol som za sebou, zabarikádoval som všetky okná a vchody. Po toľkých dňoch som cítil únavu, lahol som si na pohovku a snažil sa zavrieť oči, strach mi to však nedovolil. Dával som pozor, bál som sa.
Úplne som stratil pojem o čase, videl som z kúska odokrytého okna že je už svetlo. Potichu som otvoril predné dvere, poobzeral sa a naplnil ma aspoň na chvílu pocit samoty a to ma tešilo. V dome som našiel ďalšie staré oblečenie ktoré mi pomohli blúdiť časťami mesta v takej príšernej zime.
Obzeral som sa po okolí, dával si maximálny pozor, v ruke som držal starú tyč pre pocit bezpečia.
Zasnežené ulice Silent Hillu boli nádherné, nečudoval som sa prečo ho mali ľudia tak radi.
Dostal som sa na hlavnú cestu ktorá viedla do hotelu, videl som na Tolucu ktorá bola zamrznutá. V ďiaľke svietil maják, pomáhal mi lepšie sa orientovať. Nepríjemné ticho narušil zvuk, zvuk ktorý poznám, patril tej beštii. Obzrel som sa za seba a uvidel som ju. Bola asi dvadsať metrov odomňa, rozbehnutá získať svoju trofej. Neviem kde sa to vo mne vzalo, zahnal som sa tyčou po tej svini a trafil som ju, ležala na zemi a snažila sa postaviť. Moja noha na jej krku to však nedovolovala. Vrazil som je tyč priamo do hlavy, počul som ako jej prerazila lebku.
Bieli sneh okolo jej hlavy zčervenal. Sedel som v snehu, oprený o kamenný plot a spamätával sa čo sa tu práve udialo. Priblížil som sa k nej a vytiahol tyč. Rozkašlal som sa a naplo ma, nepozvracal sa lebo som niekoľko dní nič nejedol.
Rozhodol som sa pokračovať v ceste, prerušil ma však známi zvuk sirény. Moju postavu obklopila temnota, neváhal som a vytiahol som z vrecka baterku, videl som celú tú premenu ktorá prichádzala z ležiacej bytosti. Cítil som otrasy v zemi, videl som ako okolité domy obklopil ľad, približoval sa ku mne. Bežal som, len tak tak som mu unikol, silná snehová búrka mi dopomohla k tomu aby som sa stratil. Všetko bolo pod ľadom, hladal som nejaký smer kade von. V jednej zamrznutej stene som našiel nejaký malý vchod. Dal som sa na kolená a šiel som dnu. Moje kolená boli premočené zo snehu a cítil som obrovskú zimu, vedel som však že musím pokračovať. Obzrel som sa za seba a všimol si ako sa vchod ktorým som prišiel zaplnil ľadom, nebolo cesty späť. Tlačil som sa úzkym malým tunelom, šiel som po štvornožky. Nevedel som kam idem ani čo ma tam bude čakať. Tunel mieril k zemi a ja som sa začal pomali šmýkať. Začal som padať strmo dole. Sem tam som sa otrieskal o steny snažiaci sa zachytiť ale nepomohlo to.
Dopadol som. Chvíľu mi trvalo než som sa spamätal, pozrel som sa kde som. Poznal som to tu. Bol som predsa späť v Brahms. Bol som vo vchode kde bývam, presnejšie v práčovni. Vybehol som von, za mnou sa zavreli dvere a ja som utekal k svojmu bytu. Keď som však vstúpil na prvé poschodie zostal som v šoku. Celá zem bola pokrytá nejakým hnusom, ako keby vnútornosťami, znechutený som nevedel čo mám robiť, chcel som sa dostať domov a to mi pomohlo premôcť sa a vstúpiť do toho bordelu. Upokojoval som sa tým že môj byt je hneď za rohom. Zvuky ktoré vydávali moje kroky s kontaktom toho bordelu popisovať nebudem. Keď prišiel k mojim dverám, stáli tam plne neporušené. Zo zadného vrecka som vytiahol kľúč, v tom okamihu ma vôbec nenapadlo že som ho tam pred tým vôbec nemal.
Zasunul som kľúč do zámku, cvaknutie naznačilo že sa odomkli.
Pomali som otvoril dvere a vstúpil, dvere sa za mnou zavreli...
PRIHLÁS SA
4 
