Je to ťažké priznať si niečo také. Priznať to samému sebe. Zmieriť sa s tým že môj život bude vyzerať inak než si ho všetci v mojom okolí predstavovali, než som si ho ja predstavoval...

 

Niekoľko rokov som tomu nechápal, myslel som si že je to len nejaké prechodné obdobie ktoré sa však zmenilo na stále.

Ako dieťa som bol úplne "normálny" už v škôlke som sa zaujímal o dievčatá, vraj som im pozeral pod sukne, bozkával som ich...

Všetko bolo úplne v norme, potom však prišli prvé príznaky puberty. Mňa chytila veľmi skoro, dieťa v dospievajúcom tele, nič príjemné. Mal som 13 rokov, všade som videl sexuálne náznaky, moja zbierka porno časopisov sa veľmi rozrastala. Samé nahé prsia a vagíny, bol som v siedmom nebi.

Časom mi to však začalo byť nejako málo. Začal som si všímať aj to druhé pohlavie a zistil som že ma zaujíma tak isto ako aj to ženské, ba aj viac.

Mal som spolužiaka ktorý bol na tom podobne a čisto náhodne sme sa dostali k tej téme, volal sa Michal, čo sa dialo s ním potom tu nebudem radšej rozpisovať. Povedzme len že náhoda je sviňa a za tú náhodu som bol veľmi rád.

 

Prejdeme na strednú školu, s Michalom som stratil kontakt a na strednej sa začali tie pravé sexuálne orgie bisexuálov aké som už nikdy potom nezažil. Málo kedy sme bývali traja, skupinový sex s dievčatami a chalanmi sa stal súčasťou môjho života. Po škole, v škole, kde sa dalo a s kým sa dalo. Tieto orgie sa so mnou ťahali celú strednú. Na tieto roky mám veľmi pekné spomienky.

 

Keď som vyšiel školu a začal pracovať tak som s tým prestal, bál som sa že so staršími to bude divné a nechcel som aby to o mne niekto vedel. Vedel som že by ma všetci vysmiali a toho som sa bál. Mal som však jedno miesto kam keď som prišiel vždy na mňa niekto čakal. Nuda pláž na kraji mesta, plná cudzincov ktorý tam chodili iba kôli jednej veci.

 

Ako však roky plynuli. Moje vzťahy vždy stroskotali, chodil som iba so ženami. Nazývali ma bezcitným hajzlom pretože som k nim nikdy nič necítil. Rozmýšlal som či vzťah s osobou rovnakého pohlavia by nebol lepší. Nemal som však možnosť niekoho takého stretnúť keďže som býval v malom predpotopnom meste kde veľa možností nebolo a hladať si na Nude nebol moc dobrý nápad.

 

Žil som s rodičmi, mal som tridsaťdva rokov a nemal som na pláne to nejako meniť. Bol som znudený životom. Bol som pripravený odžiť si ho bez nejakých väčších komplikácií aj keď mi to môj zdravotný stav nedovoloval.

V jeden nudný deň v práci keď som si prezeral maily mi padol do oka jeden, bol od Michala zo základky. To odkiaľ mal môj mail som nejako neriešil, jediné čo ma zaujalo bol obsah tej správy. Bola to pozvánka do jedného klubu vo vedľajšom meste ktorá sa mala konať za pár dní. Neváhal som a odoslal som žiadosť o prijatie. Bola to totiž pozvánka do klubu v ktorom sa stretávali bisexuáli a homosexuáli.

 

Keby som vedel ako mi to zmení život a ako ho zmením iným, neurobil by som to...

 

Bol večer, bol som vyobliekaný, navoňaný a moju ruku zdobili hodinky so zlatým náramkom. Cítil som že túto noc sa konečne nebudem pretvarovať a budem tým kým som.

Cesta bola v pohode, autom som zaparkoval na parkovisku ktoré bolo pár metrov od klubu. Stál som pred hlavným vchodom okolo ktorého sa zhromažďovali ludia. Ludia ako ja.

 

Vo vnútri bola príjemná atmosféra. Hrala tam nejaká pomalá hudba. Mierne osvetlenie tomu dodávalo tú pravú chuť. Trocha som sa obzeral či tu nestretnem Michala, môjho bývalého spolužiaka ktorý mi tú pozvánku poslal, avšak vôbec som ho nevidel. Dúfajúc že sa ku mne niekto prihovorí som šiel k barovému pultu. Sedeli tam nejaké ženy ktoré sa k sebe dosť mali a okolie si absolútne nevšímali, asi dostali to prečo sem prišli.

Popíjal som si miešaný drink, tú chuť si doteraz pamätám, bol kokosový. Za plece ma chytil môj starý známi Michal, usmieval sa, vyzeral že je rád že ma tu vidí. Prívítali sme sa, dostal som aj pusu na ústa ktorú som vôbec nečakal.

Rozprávali sme sa hodiny, o živote, o rodine, o práci bolo mi naozaj príjemne. Z barového pultu sme sa presunuli k sedačkám kde sme pokračovali v konverzácií až pokiaľ nás nevyrušili dve mladé kočky ktoré si k nám prisadli a dali sa s nami do reči. Bolo nám super, smiali sme sa a mali sme veľa spoločného.

Bolo skoré ráno, sedel som za volantom, vedľa mňa sedel Michal a vzadu sedeli kočky ktoré sa bozkávali. Mali sme namierené do hotelu. Jedna z tých kočiek, Martina, zajednala izbu. Z tej izby sme nevyšli celý deň, bol to neskutočný zážitok za ktorý som bol veľmi vďačný. Dievčatá boli super ale najviac som sa venoval práve Michalovy a on mne.

 

Po tomto príjemnom odtrhnutí od stereotypu som sa s ním dal dokopy. Naše pravidelné stretávky boli naozaj krásne, najprv romantická večera a potom noc plná rozkoše, pár krát sa k nám pridali aj tie dve kočky z toho klubu. Tiež spolu tvorili pár.

Po asi pol roku spoločného randenia sme sa s Mišom rozhodli že sa priznám mojim rodičom.

Nebol to dobrý nápad, ale aspoň som zistil ako ma vedela rodina podporiť.

 

Zanevreli na mňa pretože som sa k sebe priznal, otec ma vydedil a matka skoro spáchala samovraždu. Všetci videli len súlož dvoch chlapov, nikto nechápal že tiež som človek, tiež mám city, chcem milovať a byť milovaný. Bolo im jedno že som šťastný, zaujímalo ich len to čo na to povedia rodinný známi, susedia, okolie. Nezáleží predsa na tom s kým spím, ale kto som. Pochopenie som našiel iba u mojej krsnej matky.

 

Po tomto incidente sme si s Mišom zbalili kufre a začali nový život vo velkomeste. Náš vzťah bol naozaj krásny, jediné čo nám prekážalo bolo to že sme sa nemohli vziať. Mali sme dobre platené práce, žili sme si na vysokej nohe.Boli sme spolu šťastný.

 

O pár rokov sa môj zdravotný stav však začal rapídne zhoršovať.Začal som veľmi chudnúť, zápal pľúc mi to všetko len zhoršoval. Môj imunitný systém bol na tom veľmi zle.

Ležal som v nemocnici, Michal sedel vedla mňa a držal ma za ruku. Hladil ma po čele, v tom niekto zaklopal na dvere izby a vošla moja doktorka. V ruke mala nejaké papiere.

 

Dozvedel som sa tú najhoršiu správu v mojom živote. Mal som pokročilé štádium AIDS.

Michal sa zrútil a mne sa skončila celá predstava o našom šťastí. Doktorka nás nechala osamote, vedel som len jediné, Michal musí ísť na testy, nechcel som mu to povedať ale bol som istý že som ho nakazil. Utrel mi slzy, hladel mi do očí a povedal mi tú najkrajšiu vec v živote. "Milujem ťa viac než čokoľvek na svete, budem tu s tebou pokiaľ budem dýchať."

 

Bolo mi hrozne, rozmýšlal som nad tým všetkým a prišlo mi hrozne, uvedomil som totiž kde som sa mohol nakaziť, na mieste kde by ma to v prvom momente nenapadlo, na Nuda pláži. Uvedomil som si s koľkými som od vtedy spal bez ochrany. Celý som sa triasol...

 

Skazil som životy niekoľkým luďom, nemocnica kontaktovala všetkých čo mohli byť odomňa nakazený. Moja posledná frajerka tam nebola, zomrela pred dvomi rokmi na AIDS. Bola to tá najhoršia nočná mora, chcel som sa s nej zobudiť ale nedalo sa.

Martina a Jana, baby ktoré so mnou a Michalom boli vtedy v tom bare...HIV pozitívne

Michal tiež...

 

Pokazil som toľké životy. Nenávidel som sa za seba. Pokúsil som sa o samovraždu, zabránil mi v nej Michal ktorý náhodne prišiel skôr z práce a pristihol ma ako si sypem lieky do úst. Môj život sa kompletne zmenil. Bol som len doma, nevychádzal som z domu. Michal stále len pracoval. Naše lieky boli drahé.

 

Uplinuli tri mesiace a ja som zase v nemocnici. Mám silný zápal pľúc, nikto mi to nepovedal ale viem že toto sú moje posledné dni života. Michal stojí stále pri mne, volal mojim rodičom aby sa so mnou prišli rozlúčiť ale pre nich som už bol mŕtvy. Jediný kto prišiel bola moja krsná.

 

Som na tom veľmi zle, dýchajú za mňa prístroje. Som neustále monitorovaný, dva dni som bol v kóme. Vraj som mal šťastie že som sa prebral. Ale ja to cítim, cítim ten príjemný pocit ktorý ma naplňuje. Je pri mne Michal, chytám ho za ruku. Nahol sa ku mne a ja mu vravím posledné slová "Milujem ťa"

 

Do izby vošla krsná. S plačom ku mne pribehla a pohladila ma...

 

 

Prístupov 1645

Kvalita článku