Z okna som hladel na hviezdy, boli tak blízko a pritom tak ďaleko.

Ten nekonečný pohľad na tú živú krásu mi len pripomenul aký je náš život zbytočný.

Polovička z nás spala v kryo spánku, ja som nechcel. Predstava ako mi prestane tiecť krv žilách a tĺcť srdce bola z môjho pohľadu morbídna. Budem musieť tie štyri roky nejako prežiť, bol som zvyknutý žiť v stiesnených podmienkach takže by to pre mňa nemal byť problém.

Sedím v jedálni na kraji stola a sledujem hviezdy z okna, popíjam si horúcu čokoládu a rozmýšlam čo sa práve deje na Zemi.

"Máš tu voľno?" zaznel ženský hlas z spoza môjho ramena, otočil som sa. Stála tam Kiera, pracovala v nemocničnej časti, patrila k posádke ktorá sa o nás starala.

"Iste, sadaj." dodala jej kamarátka ktorá sedel za stolom za mnou. Myslel som si že sa to pýta mňa, ale bol som pre ňu ako vzduch. Síce asi pred pol rokom ma ošetrovala keď sme skočili do hyper priestoru a ja som si narazil hlavu o zavlažovací systém v eukaryotickej časti.

 

   Z reproduktoru ktorý nám vysel nad našimi hlavami zaznel výstražný signál a palubný počítač nám ohlásil ďalší skok do hyper priestoru. Máme sa vraj všetci dostaviť do safety vagónov ktoré nás chránia pred silnými otrasmi. Dopil som čokoládu, postavil sa a išiel som k smeru kam mierili aj ostatný. Načapoval som si ešte do pohára trocha tej čokolády a pomalím krokom som vyšiel z jedálne. V tom do mňa vrazil nejaký muž v bielom plášti ktorý utekal opačným smerom.

"Hej ty kretén dávaj pozor!" zakričal som a utieral som zo seba rozliatu čokoládu ktorá ma na kombinéze pálila.

Došiel som do vagóna, pripútal som sa a čakal kedy to začne, väčšina z nás to znášala veľmi zle. Celá loď začne vibrovať vo vysokej frekvencii až je všetko nehmatateľné.

Začalo to.

Zavrel som oči, pevne som zaril prsty do sedadla a ani som nedýchal. Všetko sa neskutočne silno triaslo. Vagón tie vibrácie dokázal ustáť o sedemdesiat percent. Čiže ten kto sa nedostavil do vagóna nemal šancu prežiť.

Všetko sa silno triaslo, niektorý dokonca kričali. V kriku som začul silný ako keby výbuch. Palubný počítač začal hlásiť silné poškodenie trupu na prednej časti lodi. Všetci kričali, Odpútal som sa a utekal som von. Všetko sa stále triaslo. Otvoril som vzduchotesné dvere a v tom to prestalo. Padol som na zem, Prišlo mi zle a čokoláda vyšla zo mňa von, dal som sa do kopy, pomohli mi dve sestričky. Rozbehol som sa k prvému počítaču aby som zistil čo sa stalo.

 

Naša loď narazila do mŕtvej planéty a v hyper priestore ju ťahala niekoľko miliárd sveteľných rokov až nám poškodila trup. Škody boli veľmi vysoké. Vedel som čo to znamená, koniec nás všetkých...

Prístupov 2335

Kvalita článku