Padal som do neznáma, moje myšlienky boli vypnuté. Dopadol som do nejakej studne ale, fuj, bola tam samá krv a, o môj bože, vnútornosti. Pozvracal som sa. Snažil som sa odtiaľ dostať len stena bola veľmi šmykľavá.

Kričal som o pomoc, plakal som a bolo mi zle. Ten hnilobný smrad spôsoboval len to že som sa zase pozvracal. V jednom okamihu sa ako keby začala studňa vypúštať. Hladina klesala a mne sa postupne odokrývali červené kovové dvere. Boli celé hrdzavé a ťažko sa otvárali. Ale predsa, podarilo sa. Ako sa otvorili tak zo spodu ešte vytiekol ten nechutný bordel. Chodbička, úzka tmavá a mokrá sa predomnou rozjasnila a vydal som sa napriek osudu. Srdce mi bilo, bál som sa ako nikdy pred tým. Z diaľky som počul nejaké výkriky, ženské výkriky. Ponáhľal som sa chodbou, keby že nie je taká úzka aj by som bežal. Blížil som sa k mrežovým dverám ktoré som otvoril kopancom do zámku.

Dostal som sa do veľkej okrúhlej miestnosti, v strede vysel na reťaziach kríž na ktorom bola pripútaná ostnatým drôtom kričiaca žena. Pred ňou bol zavesený obrovský meč namierený ako keby ju mal prepoliť.

Nevedel som čo mám robiť, len kričala o pomoc, akokoľvek som sa snažil pomôcť iba som jej zhoršoval bolesť. Neskôr som si všimol na druhej strane miestnosti malú skrinku. Bolo v nej červené tlačítko s nápisom stlač ma. Rozmýšlal som či to mám urobiť, žena na mňa kričala aby som to urobil.

Stlačil som to.

To čo som videl v následujúcich sekundách som ešte nikdy nevidel. Najhorší pohľad môjho úbohého života.

Veľký meč sa z jednej strany odtrhol od reťaze a prepolil ženu. Všade bola krv a vnútornosti, dokonca aj na mne. Padol som na kolená a omdlel som. Prebudil som sa v kaluži krvy a vnútorností tej ženy. Bolo mi hrozne a bál som sa čo bude so mnou.

Celá miestnosť začala klesať. Ako keby to bol výťah, klesali sme asi dvadsať minúť. Čakal som že smerujem do pekla.

Dvere cez ktoré som vošiel sa zmenili na východ. Utekal som tentokrát nie až tak úzkou chodbou. Bola veľmi dlhá a z hora osvetlená sviečkami. Nevidel som ani na koniec, no keď som sa obzrel za seba tak som nevidel ani cestu odkiaľ som prišiel. Chodba sa začala zužovať, ako keby ju spustil nejaký mechanizmus. Začal som panikáriť ale držal som sa cesty a utekal som ako som vládal.

Už nevládzem. Chodba má sotva pol metra na šírku a stále sa zužuje. Už začínam vidieť pred sebou svetlo ale neviem či stihnem újsť.

Nedokážem už bežať, stena ma tlačí na hruď, už len zopár metrov. do riti ja nechcem umrieť.AAAA začínam od bolesti kričať.

UŽ SOM NA KONCI!!! padám a kričím od bolesti, stena sa zovrela a mne tam zostala noha, cítim ako mi praskajú kosti. V živote som necítil väčšiu bolesť. Plačem, kričím a plazím sa ďalej bez nohy, nevládzem. Celý sa potím a trasiem. Prestávam vidieť ale všímam si že predomnou stojí nejaká postava. v ruke niečo drží. Je to sekera. Kričím...

Vrah zaboril sekeru do svojej ďalšej obete. Rozsekal ju na kúsky a popritom sa na hlas smial. Zbytky zmiatol lopatou do kúta a odišiel...

HA HA HAAAAAAA

Poserte sa cicky :DDDDDD 

HAPPY HALLOWEEN :D

Prístupov 1144

Kvalita článku