Jeho dokonalé telo, dokonalé pre mňa, mierne bruško, krásne bradavky, sexy zadok....Zoznámili sme sa cez Pokec, myslel som si že je to len ďalší "pisálek" no došlo to až sem...

 

Ležal som nahý na posteli, približoval sa pomalým krokom ku mne, po kolenách šiel ku mne na posteli. bol som pripravený, srdce mi tĺklo, ale nie od vzrušenia, od nenávisti ktorú som voči sebe cítil, voči mojim zvráteným myšlienkam ktorá ma neskutočne uspokojovali. Ležal vedľa mňa, šiel ma pobozkať, vytiahol som nôž ktorý som mal schovaný pod poduškou a bodol som ho priamo do žalúdka. Od bolesti len zachrapčal, bodol som ho ešte raz a silnejšie, objal som ho a bodal som stále, rozpáral som mu brucho, on však stále žil. Jeho krv som mal úplne všade, totálne ma to vzrušovalo, bodal som ešte viac, celá posteľ bola od krvy, kvapkala až na zem. Dokončil som ho bodnutím priamo do hlavy a dočkal som sa krásneho vyvrcholenia.

 

    Odkopol som jeho mŕtvolu na zem, zaspal som...

 

Hotel v ktorom sme boli na západnom konci mesta ubytovaný bol skoro prázdny. Jeho mŕtvolu som rozkrájal na menšie kusy vo vani, vždy mi prišlo úchilné porcovať mŕtvolu. Zabalené kusy som nahádzal do veľkého kufru ktorý som si sem priviezol, všetko som mal presne pripravené a premyslené, nič ma nemohlo zastaviť od krutých radostí ktoré som si stváral.

 

Bol som zbalený, všetko som upratal, všetky veci ktoré by ma mohli usvedčiť som si zobral so sebou. Izbu som mal na prvom poschodí, zliezol som dole, bez problémov som zaplatil a odišiel. Auto som mal zaparkované na konci parkoviska, ťažký kufor na kolieskach som v pohode doviezol k auto, no položiť ho do auta bol problém, ten chlap vážil najmenej deväťdesiat kíl.

 

Cestu som mal bez komplikácií, pri bráne od domu kde som býval ma už nedočkavo čakal môj otec. Zastavil som autom, bez slova na mňa pozeral, podišiel som ku kufru auta a otvoril ho, otec sa na mňa uškrnul a pochválil ma za dobre odvedenú prácu. Tešil som sa na otcov obed z toho mŕtveho chlapíka, jeho pripravené jedlá boli úžasné, škoda že sa toho nedožila moja matka ktorú sme museli tiež zabiť, chcela nás zradiť, vlastnú rodinu chcela udať, chcela ublížiť ľuďom ktorých mala rada, tak to s ňou jedného upršaného večera otec skončil so sekerou, pochutili sme si. Všetky stopy sme zakryli sme všetky stopy ktoré viedli k vražde, polícia po nej pátrala ale vzdali to pre nedostatok dôkazov, "proste nás opustila" som im stále vravel. Keby tak vedeli že jej popol zo zbytkov čo sme po nej nechali boli vysypané na záhrade medzi ostatnými mŕtvolami neviem ako by sa zatvárili...

 

    Bol čas nájsť si ďalšiu obeť s ktorou by som sa pohral. Tentokrát som chcel niečo nové, niečo čo som ešte neskúšal, začal som si písať s jednou osamelou tridsaťpäť ročnou ženou, jej nick bol janette75, mala tam aj fotku, bola naozaj nádherná, štíhla brunetka so stredne dlhými vlasmi, hnedé oči...

Asi po dvoch týždňoch som ju presvedčil na stretnutie, mali sme dohodnutú večeru v jednej reštaurácii. Prišiel som tam o štvrť hodinu skôr chcel som aby bolo všetko dokonalé, išlo mi o prvý dojem ktorý je vždy najpodstatnejší.

 

Sledujem hodiny, hlavný vchod oproti ktorému som otočený, dvere sa otvárajú a ona tam vchádza, ako keby všetko naokolo zhaslo a videl som len ju, bola nádherná, mala červené šaty na ramienkach po kolená, bola neskutočne nádherná. Postavil som sa a privítali sme sa bozkom na líce a s oficiálnym predstavením sa, volala sa Žaneta. Objednali sme si večeru, niečo na pitie, začali sme sa rozprávať, bavili sme sa hodiny, stále sme sa smiali, bolo nám naozaj krásne.

Ako čas išiel tak bolo skorá ráno, čašník nám oznámil že zatvárajú a poprosil nás aby sme dopili. Zaplatil som účet, ona ma čakala vonku, niekomu volala, prišlo mi čudné že o takomto skorom čase niekomu volá keď skoro všetci spia.

Ranná prechádzka po námestí sa jej veľmi páčila, všade bolo ticho, počuť bol len jej smiech ktorý bol pre mňa odteraz všetkým.

 

Zamiloval som sa...

 

Odprevadil som ju domov, pri dverách sme sa pobozkali.

 

Cítil som v živote niečo nové, niečo čo som ešte nezažil a bolo to naozaj nádherné, ale cítil som sa zmätený, nevedel som čo chcem, moje prvotné myšlienky voči nej boli čisto zabijacké no všetko sa zmenilo.

 

Týždne plynuli a so Žanetou som začal oficiálne chodiť, bolo nám krásne. V jeden romantický večer som ju pozval k nám domov na večeru, chcel som ju zoznámiť sa s otcom ktorý síce zo začiatku namietal ale časom to pochopil a videl vo mne jeho mladú kópiu seba samého ked stretol moju matku.

 

    Bol teplý júlový večer, sedel som na verande a očakával som kedy už príde, meškala, volala mi že je vraj veľká kolóna na cestách. Dočkal som sa, meškala len pol hodinu. Predstavil som ju môjmu otcovy, prišli sme do jedálne kde už bola večera nachystaná a spoločne sme sa najedli, otec dnes nebol moc zhovorčivý a z toho som mal zlý pocit. Dojedli sme a otec v tichosti odišiel od stola, nepovedal ani slovo.

Žanete som sa za neho ospravedlnil, šiel som za otcom do jeho spálne zistiť čo sa deje. Sedel na jednej strane postele, v ruke držal zarámovanú fotku mojej matky ako ma drží v náručí keď som mal len pár mesiacov. Všimol som si že mu po lícach stekajú slzy. "Bol som taký šťastný" vraví, "no všetko si to pokazil", zostal som šokovaný, "Všetko som to robil kôli tebe, všetky tie tvoje úchylné veci čo si postváral, robil som to len kôli TEBE!!!!!" Nevšimol som si že nás Žaneta počúvala a nie ešte to že nás nahrávala.

Otec ďalej pokračoval, "Ty jedno úchylné hovado! Najprv som si musel kôli tebe toho toľko odtrpieť aby si sa mi odvďačil touto sukou?" "NIe, nie, tomu ja nedovolím!" kričím na neho " Nedovolím ti aby si sa jej doktol, ja ju milujem! Som ochotný pre ňu urobiť čokoľvek!!!" Než som to dopovedal oslepila ma silná bolesť v hlave, otec ma ovalil tyčou, ležal som na zemi a cítil ako mi tečie krv. Žaneta začala utekať dolu schodmi, otec ju naháňal...

 

"Tu seržantka Meravá, potrebujem okamžite posily, mám ich aj s dôkazom, opakujem potrebujem posily!!!" Utekala dole schodmi, otec po nej.

 

Ležím v otcovej spálni, počujem len hukot v mojej hlave ktorý pomaly ale iste prestáva, snažím sa postaviť, točí sa mi hlava. Podopieram sa o steny, zochádzam dole schodmi a vidím ako sa tam bijú, otec ju naháňa s hrdzavou tyčou, ona po ňom hádže všetko čo jej príde pod ruky. Treskol jej do chrbta, padá na zem, nevládze, plazí sa po zemi do kuchyne. Ledva stojím na nohách no idem po ňom, z verandy beriem sekeru a mierim do kuchyne. Otec jej niečo vraví, no stále dobre nepočujem a točí sa mi hlava. Zahnal som sa po otcovy no netrafil som sa, on sa uhol a treskol mi do brucha, padám na kolená, nemôžem sa nadýchnuť. Ďalej sa mi však nevenuje a približuje sa k nej, už nemá kam újsť, je oprená o kuchynskú linku.

Začínam sa spamätávať, začínam normálne počuť, postavil som sa. Stojím otcovi priamo za chrbtom, on však o mne vôbec netuší, napriahol som sa sekerou a zaťal do ramena. On kričí, otáča sa ku mne, vytrhol som mu zabodnutú sekerú z ramena a zaháňam sa ešte raz, vyrazil som mu tyč z ruky a sekol som mu do krku, jeho krv steká po mojej tváre, jeho bezvládne telo padá k zemi. Z diaľky počuť policajné sirény, Žanetu som schmatol za ruku, stále kričala od strachu, nastúpili sme do otcovho nákladiaku a odchádzame preč. Zanechávam za sebou tento život v tomto meste, chcem začať odznova, dúfam že to dokážem...

 

 

Policajné hliadky prichádzajú na miesto činu, prichádza aj ozbrojené komando. Obkľučujú celý dom, nachádzajú len mŕtve telo starého muža na zemi. Jeden z policajtov vychádza z domu a ide za jedným z agentov. "Agent Rigs, nie je tu, asi došlo k hádke, v kuchyni nám leží mŕtvola jeho komplica, vyzerá to tak že je to jeho otec, no bližšie informácie dostaneme až po pitve." Agent kývol hlavou a povedal sám sebe "Do čerta, Meravá kde si?"

 

Putujeme krajinou, obklopujú nás iba husté lesy, mám namierené ísť do dedkovej chaty v horách.

 

Zvuk príchodzej sms: "Rigs, prosím, pomôž mi" číta práve zobudený budúci manžel policajtky...

 

THE END

Prístupov 4378

Kvalita článku