BANG BANG
Niekto ma predbehol, stráž padla na zem skôr než som vystrelil. Puškohľadom som sa obzeral odkiaľ z hruba vyšiel výstrel. Vidím ženskú postavu, uvidela ma, mieri na mňa...
Skočil som zo strechy a utekám, schovávam sa za rohom vyťahujem moju pištoľ, pevne ju držím, srdce mi bije, cítim ako mi v žilách vrie adrenalín, milujem tieto akčné situácie, cítim sa že som sa pre ne narodil, nič mi nešlo v živote lepšie....
Počujem jej kroky, blíži sa bližšie, som si istý že je pripravená vystreliť, vyskočil som z rohu ona v mi v momente vykopla zbraň saltom, vyťahujem nôž ktorý mávam za chrbtom, zahnal som sa po nej, ona sa len ladne uhla a natiahla sa po mne nohou, chytil som jej ju ona ma druhou podkla a oba padáme k zemi...PLESK PLESK dala mi päsťou do hlavy ale nevzdávam sa, chytil som sa mojej zbrane ktorá ležala na zemi no v tom na mňa mieri aj ona, sme v tvárou tvár, popritom si mierime priamo do hlavy.
Jej červené dlhé vlasy ma udivovali, bola naozaj krásna.
"Kto ťa najal?" pýtam sa jej, nestihol som, odkopla ma, otrieskal som sa o stenu, padám na zem, rýchlo sa otáčam, stále držím zbraň BANG BANG lenže ona zmizla, zanechala za sebou nádhernú vôňu, vôňu smrti.
Vraciam sa do Komunity, volám môjmu kontaktu že misiu odkladám pretože ma niekto predbehol.
"Misiu nemôžeš len tak odložiť" vraví Marco, môj kontakt-sprostredkovateľ
"Vyzerá to tak že po Johnsovy ide niekto ďalší" v myšlienkach ale stále rozmýšľam kto
"Misia zostáva aktívna ER pokiaľ ju nesplníš nedostaneš zaplatené, chceme nejaké dôkazy že Johnson je terorista a plánuje útok na Komunitu, nemôžeme ho len tak zabiť, je to vysoko postavená osoba aj keď nežije v Komunite už nejakých pár rokov každý si ho dobre pamätá."
ER-moje kódové meno, nevybral som si ho, vybral si ho môj učiteľ...je mrtvý...pomstil som sa...žiadny pocit slasti...
"V poriadku, chcem dvojnásobok za to že odhalím kto po ňom ďalší ide"
"Večer dostaneš na účet polovičku, zbytok po dokončení, potrebuješ nejaké nové zbrane?"
"Nie na zbrane mám vlastné zdroje, tie vaše sračky ktoré zhoria si nechajte" zložil som telefón, pridal som na vznášadle, chcem byť čo najskôr doma.
Krajina ktorou som šiel bola zničená, domy zhorené, skoro z nich nič nezostalo, mestá duchov, málo kto sa nebál výjsť z Komunity, nebola to zničená zem kto tu zabíja ale tý čo prežili výbuch, niečo ich zmenilo, ich vnímanie, ich myseľ bola iná....