Biela miestnosť, všade mŕtvoly, po stenách sú stopy po streľbe. Krv steká zo stola, kvapky sa hromadia na dlážke, potôčik krvy smeruje k ležiacej postave...

 

Ležal som na zemi, zničený, nevládal som sa ani hýbať, toľko vecí som chcel ešte urobiť, udobriť sa so ženou, objať ju a rozlúčiť sa...Nič z toho však už nestihnem, cítim moju krv ako vyteká z rany no nevládzem sa ošetriť. Umieram ale cítim sa nádherne, jasné môj mozog teraz zaplavujú drogy ktoré moje telo produkuje ale je to príjemné.

 

    Čo sa mi vlastne stalo?

 

Mal som misiu, mojou úlohou bolo nájsť a odfotografovať potenciálneho nepriateľa štátu ktorý mal zmeniť celú budúcnosť Komunity.

 

Komunita-mesto v ktorom žijem, zostatok ľudskej populácie, v roku 2036 nastala biologická vojna ktorá zmenila celý svet, nevyhladila len zvieratá ale aj ľudstvo. Atmosféra našej zeme bola zničená, podmienky na život skoro žiadne ale človek sa dokáže prispôsobiť veľmi tvrdým podmienkam na život.

 

2089, ľudia sa už nerodili, ale klonovali, neboli sme schopný sa množiť, Boh nám vzal deti tak sme si ich museli vyrobiť, bol som jeden z posledných narodených. Vrhnutý do temného sveta v ktorom vládol chaos a peniaze mali väčší význam než život. Matka zomrela pri pôrode, otec ma nechal v nemocnici a niekde mimo Komunitu skončil so svojím biednym životom.

Vyrástol som v škole asasínov po tom ako sa ma chopil Majster Kšen a vychoval zo mňa stroj na zabíjanie. Začal som pracovať pre vládu, sem tam nejaké bokovky, nebol to život aký som si prial ale mám ženu a milujem ju...

 

2120, pripravený na misiu odchádzam z domu, žena je na mňa nahnevaná, sľúbil som jej totiž že som s tým skončil. Nasadol som do vznášadla a odchádzam z Komunity...

 

Kľačím na streche z jedných zo sídiel Johna Mercera, môj cieľ, sledujem stráže ktoré sa prechádzajú nič netušiac že ich život za chvíľu vyhasne, zapálil som si cigaretu. Vyťahujem si odstreľovačku, rozkladám ju, ležím a mierim na stráž...

 

 

BANG BANG

Prístupov 1253

Kvalita článku