S ňou som bol schopný ísť aj na kraj sveta, presťahovali sme sa, mali krásny spoločný život a potom ma opustila. Našla si nejakého realitného agenta a odišla z Brahms. Nechala mi len tento byt a bez rozlúčenia odišla, dokonca aj svoje veci si tu nechala. Žil som si svoj skromný život, robil som fotografa pre jeden prírodopisný časopis. Neplatili zle, len mi to nestačilo na platenie bytu. Mal som rôzne kšefty, ktoré mi ako tak pomáhali k lepšiemu životu. Vracať sa mi k rodičom už nechcelo, predsa len mal som dvadsať osem rokov, chcel som byť samostatný, dokonca ani nevedeli že som sa s Nikol rozišiel.

 

   Nikol, krásne dievča mojich snov. Štíhla, vysoká, čierne vlasy hnedé oči, miloval som jej vôňu vlasov. Mal som ju rád ale asi ona mňa nie.

 

    Po pár mesiacoch sa mi začali ale stávať čudné veci, záhadné telefonáty, počul som len šumenie a nejaké náznaky rozhovoru ale poslednou dobou sa to začalo zhoršovať. Cítil som ako keby ma niekto doma sledoval, ako keby tam so mnou niekto bol pár krát sa mi sami od seba otvorili dvere, alebo sa mi posunul o pol metra gauč počas toho ako som bol v práci. Nevedel som čo mám robiť, pripadal som si ako blázon, ktoby mi asi tak veril. Od rozchodu s Nikol som zostal samotár takže ani som sa nemal komu zdôveriť.

    Začal som mávať čudné sny, môj byt vyzeral úplne inak, celý bol pokrytý ako keby hrdzou a krvou, keď som prišiel do obývačky bol tam pustený televízor ktorý však nebol vôbec zapojený v elektrike. Vždy som sa poobzeral po celom byte až pokiaľ som v jednej stene nespoznal rysy nejakej tváre ktorá sa začala hýbať. Tá postava začala vyliezať zo steny, kričal som a veľmi som sa bál. Bol to nejaký muž ktorý ale vyzeral že je už dávno mŕtvy, chytil ma za nohu a nepúšťal, plazil sa ku mňe a vydával nepríjemný zvuk. Kričal som, už bol pri mojej tváre, načiahol sa s jeho rukou k mojej tváre...

 

    Tento sen som mával čoraz častejšie. Vždy bol čoraz reálnejší. Mal som pocit že potrebujem odbornú pomoc. rozchod z Nikol vo mne zanechal veľké následky, začal som si písať tento denník pre istotu že sa nestane niečo horšie.

 

Štvrtok 06.09. 1994 :

   Zase som mal ten sen, tentokrát som ho nedosníval celý lebo som sa zobudil na vlastný krik, bol som celý spotený. Celý deň prebehol klasicky až na to že keď som sa večer vrátil z práce domov tak mi nešli otvoriť okná, na jednom z ch krajov sa robila ako keby hrdza ktorá sa však ako keby hýbala pretože nikdy nebola na tom istom mieste.

 

Pondelok 10.09 1994 :

   Zobudil som sa, zvyknutý na zlý sen som sa vybral do kuchyne no zastavila ma neskutočná zmena v mojom byte, presnejšie zmena na mojich bytových dverách. Boli celé obklopené reťazami, zamknuté z vnútra. Zo strachom som si utekal vziať bejzbolovú pálku a prehľadával som byt. Nikto tu však nebol, podišiel som k dverám aby som prišiel na to čo som už tušil. Boli na pevno zamknuté, pozrel som sa cez kukátko, videl som tam moju susedu. Začal som búchať, trieskať a kričať ale nereagovala, ako keby ma nepočula. Otočil som sa a kľakol si na kolená, mal som zmiešané pocity. Cítil som obrovský strach a zároveň hnev. Prečo práve ja?

   Z vrchu dverí bolo počuť nejaké škrábanie, postavil som sa a otočil k dverám. Bol tam vyritý krvavý text: "Neodchádzaj z bytu Walter". Aký Walter? Kto bol Walter? Zmätene som hladel na dvere a nechápal som čo sa to tu vlastne do pekla deje. Niektorý si robí srandu? Zakričal som cez celý byt: " Čo to má znamenať? Nejaký zasraný vtip? Skrytá kamera?" Samozrejme odpovede som sa nedočkal tak som hladel nadalej cez kukátko ale nič sa tam nedialo, búchal som a kopal do dverý, no ako keby boli prilepené k zárubni, ani sa nepohli.

 

    Od kopania do dverý ma vyrušilo veľmi silné tresknutie, bolo to z kúpelne. Dobehol som tam, uvidel som obrovskú dieru namiesto umývadla. Vychádzal z nej iba nejaký šum a vánok, že by jediná cesta von?

Prístupov 1379

Kvalita článku