Bola chladná októbrová noc, stál som nahý na vrchu z jedných kopcov. Rozpršalo sa ale mesiac bol stále vidieť. Môj tep bol rýchly, dýchal som z hlboka a rýchlo, ako keby som utekal ale nič som si nepamätal. Vedel som iba to že musím skočiť dolu, neriešil som čo bude nasledovať ďalej. Rozbehol som sa a vyskočil som.

   Padal som, pripravený na smrť. Bol som rýchlejší ako kvapky studeného dažďa ktoré stekali z môjho nahého tela. Dopadol som nohami na zem. Postavil som sa a rozhliadol, nečudoval som sa prečo som to prežil, nebol na to čas.

   Utekal som cez tmavý les ktorý jemne osvecoval obrovský mesiac. Začul som štekot psov, spomalil som. Načúval som z ktorej strany ich bolo počuť. Neboli to psy, boli to vlci, utekali smerom ku mne. Chcel som začať bežať no bol som nimi obkľúčený. Predomňa predstúpil ten najväčší, mal krásnu striebornú srsť ktorá sa mu za mesačného svitu jemne leskla. Skočil na mňa, posledné čo som videl bol jeho skok a vycerené tesáky...

 

Vezú ma v sanitke, vidím dvojmo, všade samá krv, začal som kričať, doktor ma upokojuje. Zatváram oči a spím...

 

 

Prístupov 1451

Kvalita článku