Sedel som pri pc, rozmýšlal som čo nové napíšem na môj blog ktorý návštevnosťou vôbec nehýril. Bol som hladný a tým pádom ma vôbec nič nenapadalo, pustil som si zopár drum n bass songov na odreagovanie. Sledoval som moje okolie, načúval. Príjemný rytmický tón skončil, išiel som si pustiť niečo ďalšie ale nestihol som sa ani len myši dotknúť a vypadol prúd. Z vonka boli počuť alarmy z áut a obchodov. Šiel som na chodbu vyskúšať sa pohrať s ističmi aj keď som tušil že problém bude asi niekde inde.
Ističe nereagovali, ako sa dalo čakať. Napadlo ma že vybehnem von sa pozrieť čo sa deje ale zrazu sa začalo všetko triasť, behom piatich sekúnd to prestalo a všade bolo ticho, alarmy stíchli, z vonku bol počuť len vystrašený krik ľudí. Okrem spadnutej poličky z bezvýznamnými blbosťami sa nič v mojom byte nepoškodilo. Hodil som na seba bundu a vyšiel som von, pri vchodových dverách som skamenel a zbledol, celá obloha bola tmavo zelená, žiadne stopy po mrakoch. Pomalým krokom som vybehol zo schodov. Moja suseda stála pár metrov odo mňa, bežal som za ňou aby som sa jej spýtal čo sa stalo. Vraj počas toho zemetrasenia ako keby sa celá obloha vytiahla preč. Nechápal som a nemým úžasom som sledoval tú krásu z ktorej vyžaroval strach, pozrel som sa na hodiny ktoré ale nefungovali. Chcel som zavolať mame do práce ale ani mobil nefungoval, ake keby všetká elektronika vypadla.
Keď som sa obzeral po okolí padlo mi do očí Slnko ktoré zmenilo tiež farbu, bolo čierne, takú čiernu som ale ešte nikdy nevidel. Mal som z toho čudné pocity, nevedel som čo mám robiť, bál som sa ale zistil som že z toho dňa to bola tá najmenšia vec ktorej som sa bál.