Sedeli sme v kuchyni, práve som jedol domáce teplé jedlo, asi po troch rokoch. Počul som buchnutie starej brány, po pár sekundách ktosi zaklopal. Utekal som sa postaviť pri dvere s devinou v ruke, Cynthia, Robertova sestra, pomali a opatrne otvorila dvere.
Výstrel bol taký rýchly že som sa nestihol ani nadýchnuť a Cynthia ležala na zemi mŕtva s guľkou v hlave. Začal som po nich strieľať, kričal som na nich, utekali. Bežal som po nich, toho tučného som odbachol už na schodoch, stihol som ho tam riadne skopať. Bežal som po tom druhom, bol to ten typ chlapíka čo má dva metre a tenká ako ihla, proste šľachovitý tupec. Bežal cez záhrady, ja po ňom a po mňe zasraný čokel. Samozrejme s mojím šťastím pa ten zasraný pes chytil a skoro mi odkúsol ruku, vďaka za vynález menom zbraň. Utekal som ďalej, už som nevládal ale nevzdával som sa, bežal som ako o život. Utekal som cez uličku medzi domami a z rohu na mňa vybehol ten hajzel, pleštil mi po ksichte z drevennou nohou od stola alebo od čoho. Rana ma zložila k zemi, začal ma mlátiť no nedal som sa. Krvácal som jak sviňa asi som mal zlomený nos ale bil som sa ďalej.
Už som ho len tak kopal, ležal v kaluži krvy, vymlátil som z neho mozog ktorý bol roztečený po chodníku.
Všetko bolo v hajzli, rozmýšľal som čo urobím. Napadla ma jediná možnosť ísť za Marcusom a odtrhnúť mu gule, lenže to chcelo plán a zrovna som nebol v stave kedy sa dalo nejako hlboko premýšlať. Ten nos ma bolel riadne, ale bolesť pokúsanej ruky sa striedala s nosom, celkom zaujímavé.
V zbrani som mal iba 8 nábojov čo mi bolo tak na dve veci: na hovno, alebo sa odbachnem sám...
No ako sa vraví risk je zisk tak som to išiel risknúť.
Je večer,čítim že to skončí,začína snežiť, zima ako sa patrí. Stojím na okraji mostu, mám perfektný výhľad na sklad kde Marcus o takomto čase býva, každé piatky tam totiž robieva súkromnú párty s jeho kurvami a kumpánmi.
Dostal som skvelý nápad, šlohnúť nejakú dodávku a napáliť to tam, alebo ešte lepšie z nejakým kamiónom s návesom plným benzínu. Kde ale o takomto čase niečo také nájdem. Napadlo ma že v prístave tam niečo také určite nájdem, nasadol som do ukradnutého auta a vyrazil som.
Mám ho zabiť alebo zmlátiť, pýtam sa sám seba pri pohľade na chudáka šoféra ktorý tankuje nádrž s cigaretou v hube. Bezpečnosť jak hovado "heh". pristúpil som k nemu zo zadu, mieri som zbraňou k jeho hlave, ale rozmyslel som si to, chytil som zbraň za hlaveň a drbol som s ňou do hlavy. Chudák, snáď mi odpustí.
Sedím v tom nákladiaku, idem pomalou rýchlosťou lebo nechcem zbudiť pozornosť, stále sa sám seba pýtam že čo to robím, ale asi to nikdy nepochopím, mal som sa zobrať a odísť z krajiny a nikdy sa nevrátiť. Nuž už je neskoro, stojím pred skladom a pozerám na jeho stráže ktoré asi túto zrážku neprežijú, rozmrdám ich pod kolesami. Nahodil som rýchlosť, Ochrankári začali strielať, postrelili ma do ramena, ale už som tak rozbehnutý že nezastavím.
Napálil som to priamo do vnútra ale dostal som šmyk a prekotilo ma, zase krvácam, tentokrát z halvy čo som sa udrel a z toho postrelenia. Tý čo prežili utekajú preč alebo strieľajú.
Mierim zbraňou do nádrže, Marcus tam stojí krvavý a striela. Stláčam púšť...