Dnes som s "radostným" pocitom vstal z postele o 6.18 . Mal som nepríjemný pocit z toho čo ma čaká. Musel som ísť za Robertom ohľadom toho matrošu čo mal včera prísť ale neprišiel, šofér mi nedvíhal telefón. Môj čokel sa mi vysral priamo do postele, paráda. Deň začínal pekne na hovno. Vyšiel som z domu, zapáli si cigaretu a pomalým krokom som si kráčal špinavou ulicou. Po pár metroch som si ale niečo uvedomil, niečo mi tu nesedelo, ako keby ma niekto sledoval. No nič, kráčal som ďalej, nenapadlo by ma že sa stane to čo sa stalo, ale ktomu sa ešte dostaneme...
Bol som pred Robertovým domom, volal som mu ale nedvíhal. Určite zachrápal s nejakou šlapkou ktorá sa s ním vyspala kôli koksu. Stál som pred dverami, videl som do vnútra, bol tam neporiadok, nábytok bol rozhádzaný. Zaklopal som, nikto sa neozýval, klopal som silnejšie ale žiadna odpoveď. Ten magor sa musel riadne zfetovať. Po pár sekundách som zazvonil...
Ležal som asi dvadsať metrov od zničeného baráku. Niekto s nami vydrbal pomyslel som si. No nestihol som sa ani len pozdvíhať a boli pri mne nejaký búchači, začali ma mlátiť. Zobudil som sa zviazaný v nejakom nákladiaku, tý chlapy sa na mňa usmievali. Hajzli, nakopem ich do riti hneď ako budem mať možnosť. Ani som sa nepýtal kam ma vezú, mal som tušenie že ideme k Marcovy, k idiotovy ktorý si myslel že mu patrí celé mesto, žiaľ takých magorov bolo veľa.
Po hodine jazdy a stvrdnutej rite sme konečne vystúpili. Boli sme pri nejakej starej továrni ktorú zavreli počas krízi. Vošli sme dnu kde stáli ďalší nabúchanci s kvérmi v ruke. Marco musel fajčiť iné káre keď sa z neho stal tak velavážený boss. Videl som ho, stál pri tom okne ako buzerant, s niekým telefonoval. Za chvíľu už stál pri mne a pozeral na mňa s tým čiernym ksichtom.
Velavážený magor Marcus si totiž myslel že za mu budeme platiť za to že predávame koks na jeho území, no neger sa mýlil.
"Héj Marcus ešte ťa baví lízať gule starostovy keď nevidí čo mu robíš s mestom?" Skoro som to nedopovedal, dal mi po hube. Kretén mi rozbil hubu....