Nie sú to typické strašidelné dediny, o ktorých by kolovali hrôzostrašné (a ťažko neuveriteľné) historky. Lenže mestečká duchov sa nemusia hrdiť skutočnými príšerami a duchmi v bielych plachtách, aby vás striaslo od strachu. Opustené budovy, prázdne domy s vytlčenými oknami, zrúcaniny tam, kde kedysi bola škola. Dali by ste sa prehovoriť na výlet do takéhoto mestečka?

 

Opustené mestečko Bannack v Montane, USA
Jediný, kto v ňom kedysi strašil bol skorumpovaný šerif Henry Plummer, ktorý patril ku gangu a vešal ľudí hlava-nehlava. Traduje sa, že šerifov gang zlikvidoval až skoro sto ľudí, no a keďže spravodlivosti sa nevyhnú ani jej predstavitelia, Henry Plummer po pol roku úradovania skončil na šibenici tiež. Hoci bolo mestečko Bannack založené zrejme kvôli zlatej horúčke, o sto rokov neskôr, v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia z neho odišli poslední vytrvalci. Treba dodať, že Bannack nebola žiadna osada o dvesto dušiach, obyvatelia sa počítali na tisícky – podľa dostupných informácií malo mesto vo svojom najväčšom rozkvete až tritisíc obyvateľov, pár krčiem, biliard, tri hotely, pekárne a potraviny.

Od päťdesiatych rokov však obyvateľov ubúdalo. Dnes sa návštevníci môžu prejsť týmto najznámejším americkým opusteným mestečkom, prehliadnuť si celkom zachované budovy, poobdivovať pôvodný bar i starožitné holiace kreslo, ktoré tu zostalo v holičstve. Kto chce, môže sa tiež previezť na koči. Lenže za tmy všetko naberá trochu iné tiene, a tak si Bannack našlo čosi aj pre turistov, ktorí milujú hororové historky z čias Divokého západu – počas halloweenskej noci si ich môžu vypočuť priamo na miestach činu. A aby sa na Bannack nezabudlo, usporadúvajú sa aj Dni Bannacku, kedy je mestečko azda najnavštevovanejšie.

Centralia v Pensylvánii – predloha k hororu Silent Hill
Videli ste Silent Hill? Horor o čudných obyvateľoch opusteného mestečka v Amerike však má svoje korene v skutočnom pensylvánskom meste Centralia. Mesto bolo založené v polovici devätnásteho storočia a obyvateľom poskytovalo prácu v antracitických uhoľných baniach. Všetko sa zmenilo v roku 1962, kedy vypukol na miestnej skládke požiar. Ten sa podarilo uhasiť, no nikto nepredpokladal, že sa bude rýchlo šíriť podzemne, opustenými šachtami v baniach.

Postupná evakuácia obyvateľov nastala o sedem rokov neskôr a keďže mnohé domy boli kvôli toxickým plynom neobývateľné a čoraz viac ľudí trpelo chorobami, rodiny sa začali sťahovať preč. Postupom času sa začala prepadávať pôda i cesty, a nie je nič nezvyčajné vidieť v Centralii dymiace diery. Minulý rok žilo v Centralii deväť skalných obyvateľov, o vyše tisícsto menej ako v roku, kedy vypukol požiar.

Klomino – opustené Sovietmi, Poľsko
Človek nemusí chodiť za oceán, aby sa mohol pozrieť na opustené mesto duchov. Jedno také nájdeme aj v severozápadnej časti susedného Poľska. Klomino bolo pôvodne vybudované pre ruských vojakov po druhej svetovej vojne. Predpokladá sa, že v mestečku žilo až okolo tisíc rodín. Tak ako takmer každé mestečko, aj Klomino sa mohlo pochváliť kinom, modernými panelákmi, nemocnicou či školou. Po roku 1992 sa však celkom vyľudnilo, keď ho rodiny sovietskych vojakov opustili. Dnes lákajú turistov do neho už len schátrané budovy a zimomriavky strachu, s akými bojuje azda každý, kto sa na opustené rozbité domy pozrie zblízka.

 

Balestrino (Taliansko)
Obyvatelia starovekého Balestrina, ktorého vznik sa datuje v 11. storočí, si žili pokojným životom, pestovali olivovníky a tešili sa z krásneho mesta. V roku 1887 postihlo mesto veľké zemetrasenie, ktoré neprežila veľká časť z jeho 800 obyvateľov. Zemetrasení bolo ešte niekoľko a tí, ktorí prežili, v Balestrine už nechceli ostať. Postupne mesto v priebehu šesťdesiatich rokov opustili všetci obyvatelia a od roku 1953 v Balestrine nikto oficiálne nebýva.

 

Bodie (Kalifornia)
Baníci si založili mestečko Bodie v roku 1876 a o štyri roky už malo vyše 10.000 obyvateľov! Hlavnú cestu lemovalo 65 saloonov a malo aj čínsku štvrť s niekoľkými stovkami Číňanov, snívajúcich svoj americký sen. Prírodné zdroje sa však vyčerpali a ľudia nemali z čoho žiť. Zbalili si svoje veci a z mesta odišli. Poslední mu zamávali v roku 1962. Z mesta sa stal štátny Historický park, kam chodia turisti na návštevu do prázdnych domov obzerať dobové zariadenie, obzerajú navždy zaparkované autá a nakúkajú do saloonov, v ktorých kovboji posilnení nepančovanou whisky tasili svoje kolty.

 

Centralia (Pensylvánia)
Centralia bola kedysi prosperujúce banské mesto. Ľuďom tu bolo dobre, veď do práce nemali ďaleko, nakoľko pod mestom sa nachádza uhoľná baňa. Nevieme, či aj tam ľudia protestovali proti skládke odpadu, každopádne naň spravili do zeme obrovskú dieru, ktorú z času na čas zapálili. Fungovalo to až do roku 1962, keď sa oheň vymkol spod kontroly a požiar sa preniesol na uhlie v podzemí. Oheň horí ako ten náš večný dodnes a už 46 rokov ho nie a nie uhasiť. Podľa vedeckých predpokladov by požiarnici mali byť úspešní cca o 250 rokov. Vláda nariadila mesto vysťahovať, poslední hazardéri so životom ho opustili v roku 1992, keď nezvládli pohľad na hlboké diery v zemi a dusili sa emisiami oxidu uhoľnatého. Aj tak sa vraj deviati vrátili a vyhrievajú si stuhnuté kĺby na horúcej zemi. Keby ste Centraliu navštívili a niečo by vám pripomínala, nelovte v pamäti, pomôžeme vám. Stala sa námetom pre film Silent Hill.

 

Craco (Taliansko)
Craco je naozaj historická pamiatka. Založil ho arcibiskup Arnaldo v roku 1060. Zapáčilo sa mu na skalnatom kopci, usadil sa tam a postupne si okolo jeho kláštora postavalo domy až 2000 obyvateľov. Toľko ich tu bolo v roku 1891. Potom však dostali zajačie úmysli a do roku 1922 odišlo skúsiť šťastie do Ameriky až 1300 nespokojných Talianov. Napriek tomu, že ich nasledovali ďalší susedia, populácia rástla až do roku 1963. Vtedy si svojich päť slivák zbalilo zostávajúcich 1800 obyvateľov, ktorým už liezli na nervy časté zemetrasenia, zosuvy pôdy a aj zlé podmienky pre poľnohospodárstvo a odišli do vedľajšej dediny Craco Peschiera.

 

Gunkajima (Japonsko)
Japonsko má až 505 neobývaných ostrovov. Jedným z nich je Hashima, alebo aj Gunkan-jima, čo v preklade znamená Ostrov vojnových lodí. Unikátnym sa stal vďaka firme Mitsubishi. Jej vedenie na prelome 19. a 20. storočia plánovalo obnoviť ťažbu uhlia ako dôležitej japonskej komodity a povedalo si, že Gunkanjima je ideálne miesto pre život. V roku 1916 začali na ostrove vyrastať obrovské betónové budovy, vedľa ktorých by naše paneláky vyzerali ako hračky z Lega. Hustotou obyvateľstva približne 139 000 ľudí na kilometer štvorcový sa radilo k najobývanejším miestam na svete. Spoločnosť sa rozrastala až do roku 1959, keď ťažbu uhlia vystriedala ťažba ropy a uhoľné bane boli zatvorené. Nezamestnaní obyvatelia sa presťahovali, kam sa dalo. V súčasnosti je celý ostrov uzatvorený, aby na návštevníkov niečo nespadlo, pretože by to mohol byť aj celý panelák. Keďže filmári sa nezastavia pred ničím, nakrútili tu v roku 2003 film Battle Royale II a odohráva sa tu aj populárna ázijská vražedná videohra Killer7. Japonci, ktorí zarobia všade, plánujú rekonštrukciu ostrova a vytvorenie bezpečných turistických chodníkov.

 

Katoli World (Taiwan)
Miesto ako stvorené na horor! Chýbajú už iba zombie v podobe ryšavých šašov s rozmazaným makeupom, bezcieľne sa motajúci v obrovských topánkach po kolotočovom parku. Zábava sa tu skončila v utorok 21. septembra 1990, hoci práve na tomto mieste neumrel nik, nakoľko v utorok bolo zatvorené. Zemetrasenie, ktoré v ten deň vzniklo, si vyžiadalo životy tisícov obetí v okolí parku. Ten je teraz celý zarastený tropickými rastlinami, ktoré sa hadia cez zvyšky atrakcií pokryté hrdzou a blatom. Práve vďaka kolotočom pôsobí toto opustené miesto omnoho depresívnejšie ako ostatné opustené lokality. Aj napriek tomu však poslúžilo ako námet peknej animovanej rozprávky Cesta do fantázie.

 

Pripjať (Ukrajina)
Asi netreba veľa hovoriť. Ak niekomu nezaplo hneď, zapne mu, keď sa povie Černobyľ. Ak mu nezaplo ani potom... V skratke - v roku 1986 buchla v Pripjati atómová elektráreň. Aký to malo dopad na vtedajších 50.000 obyvateľov je vidno ešte aj dnes na ich potomkoch, ktorí sa ešte aj dnes rodia ťažko postihnutí a chorí. Ručičky dozimetrov vyskakujú do nebeských výšin len keď sa k miestu nešťastia priblížia ešte aj dnes. Keďže sa o udalosti dozvedel celý svet, sovietski komančovia tragédiu nemohli ututlať a ožiarených obyvateľov autobusmi porozvážali do iných oblastí. Reaktorový sál prekryli betónový sarkofágom, ktorý je hermeticky nepriepustný asi ako ementál. Strašidelné. Najpostihnutejšou oblasťou bol tzv. Červený les. Les dostal názov podľa farby stromov, ktoré po výbuchu sčervenali a za šera mierne svetielkovali. Ešte strašidelnejšie. Do mesta je vstup iba na povolenie a na vlastné riziko. Napriek tomu v jeho okolí žijú ľudia a sú spokojní. Ani extrémne žiarenie nezabránilo Ukrajincom vracať sa do Pripjate a odnášať odtiaľ všetko, čo sa odniesť dalo. Aj s obrovskými dávkami žiarenia. Najstrašidelnejšie.

 

San Zhi (Taiwan)
Miesto pôsobí ako budúce sídlisko mimozemských civilizácií, či ako parkovisko medzigalaktických približovadiel. Na čom fičali architekti pri navrhovaní budov sa nedozvieme. Ľudia sa chodili pozerať na tie čudá asi ako kedysi Slováci na UFO na Moste SNP. Veď to ani nebolo plánované pre rádových očumovačov, ale pre očumovačov z horných desaťtisíc. Iba tí (možno) vedeli oceniť praktickosť konštrukcií, ktoré boli nenáročné na výrobu, dopravu aj zostavenie a súčasne poskytovali množstvo priestoru svojim obyvateľom. Investori sa však prepočítali, peniaze sa minuli a okrem toho robotníkov postihovali zvláštne nehody. Čím viac bolo mŕtvych robotníkov, tým menej sa chcelo tým ešte živým pracovať. Čudesné legendy, ktoré sa okolo projektu vďaka záhadným úmrtiam vytvorili zabraňujú pokračovaniu v budovaní tohto zvláštneho architektonického úkazu.

 

Varosha (Cyprus)
Až do roku 1974 sa tu na plážach vyhrievali kozaté polonahotinky v bikinkách, ktoré opaľovali fúzatí Nemci a grécki fešáci so zarastenými hruďami. V hoteli si potom dali...drink a užívali si všetky vymoženosti modernej turistickej destinácie. Až kým do Varoshe neprišli Turci. Nie ako turisti v autobusoch, ale tak podobne ako Rusi v šesťdesiatomôsmom k nám. Možnože sa aj nimi inšpirovali, kto vie? Ako z histórie vieme, kam prišli Turci, tam toho veľa nezostalo a tak tomu bolo aj tu. Gréci v duchu hesla „múdrejší ustúpi" pobrali najnutnejšie veci a išli inváziu prežiť k babkám a svokrám v domnienke, že nebude trvať dlho. Nuž, trvá dodnes a Turci sa pred Grékmi poistili ostnatým drôtom a inými zábranami. Na plážach sa vyhrievajú korytnačky, pavúky a sem - tam nejaká morom vyhodená ryba. Súčasná grécka aj turecká vláda rokujú o možnosti obnovenia destinácie. Údajne by mala byť pre cestovný ruch obnovená v roku 2010.

 

Yashima (Japonsko)
Ďalší dôkaz neblahého dopadu krízy na realitný trh. A to nebol ani rok 2009! Náhorná plošina Yashima bolo posvätné pútnické miesto. Šikovná šikmooká vláda to využila a na hojne navštevovanom mieste dala vybudovať moderné letovisko. V 80-tych rokoch minulého storočia tu vyrástlo šesť hotelov a mnoho ďalších menších budov a akvapark. Ľudia sa sem dopravovali lanovkou. No a potom to prišlo! Realitná kríza (a je to tu!) spôsobila, že drobní investori aj veľké spoločnosti prišli o svoje úspory a hoci nehrozila žiadna živelná katastrofa, všetci vzali nohy na plecia a poďho posledným lanovkovým spojom dolu! V obchodoch ostal tovar, v hoteloch nábytok a je tam dodnes. To by sa v takej rádioaktívnej Pripjati nemohlo stať!

 

Prístupov 10055

Kvalita článku