Ležal som na zemi vo vlastnej kaluži krvy, bez pravej nohy, bol som v šoku, necítil som bolesť. Iba strach, obrovský strach...Srdce mi pulzovalo až sa mi triasla hruď. Ležal som v nejakej pivnici, smrdelo to tu hnilobou a všetko bolo od hrdze a v jednom tmavom rohu vysela za krk mŕtvola nejakej ženy, bola stiahnutá z kože a okolo nej bola samá krv a nejaké vnútornosti. Bolo mi hrozne nevedel som čo tu robím, ako som sa sem dostal a čo mám robiť. Vedel som že zomriem. cítil som to ale niečo mi stále vravelo že mám bojovať, ale ako? Bol som bez nohy, nedokázal by som chodiť. Začal som sa plaziť, ocítil som v kúsku nohy čo mi ešte zostal neskutočnú bolesť, kričal som, plakal som ale plazil som sa ďalej. Podarilo sa mi dostať sa k dverám,neboli to obyčajné dvere, vyzerali ako výťahové dvere. Vyšplhal som sa v bolestiach a kriku, oprel sa o stenu, stlačil som gombík a čakal. Noha mi už nekrvácala, musel som tam bez nej ležať asi dlho. Otvorili sa dvere a zaznel ten nechutný tón ktorý som vždy tak neznášal v tých trápnych filmoch. Doskákal som k nemu a vošiel do vnútra hľadal som tlačítka ale nič tu nebolo. Zavreli sa dvere a začal som padať, výťah sa sám od seba zastavil a z toho prudkého nárazu som spadol a pozvracal sa. Oprel som sa oproti dverám ktoré boli stále zatvorené a počul som divný zvuk. Bolo to ako vŕzganie, ako keby niekto niečo tlačil, niečo veľké a ťažké. Bál som sa, začul som nejaké výkriky a zvuk ustal. Nastalo hrobové ticho, počul som iba svoj tlkot srdca a dýchanie. V tom sa v dverách urobila obrovská diera z ktorej vyšiel obrovský nôž a prebodol ma, videl som svoje vnútornosti, kričal som, zomieral som, bolo to hrozné a aj nádherné... V tom sa ale niečo stalo, uvidel som moju vlastnú minulosť. Videl som dievča, susedku od vedľa. Volala sa Alessa, jej rodinu v meste nemali ľudia v láske, robil som jej zle, hodil som jej kameň do hlavy a smial som sa...nebol som nejaké zlé dieťa ale robil som všetko preto aby si to o mne všetci mysleli...Alessa kľačala na zemi a plakala, držiac si krvavú ranu na hlave kričala na svoju matku ktorá pribehla, kričala na mňa, vravela mi nejaké čudné slová, nerozumel som jej, bolela ma hlava.

 

   Prebral som sa s krikom a hľadiac zdesene na seba, mal som nohu a žiadnu ranu. Nechápal som tomu, zdeseno som sa pozbieral zo zeme, bol som vo výťahu ale už som bol na inom poschodí. Pomali a zdesene som hľadel kde som, vyzeralo to ako keby som bol v pekle. Všade samá krv a hrdza, zdesené výkriky z diaľky a tá obrovská bolesť v mojej hlave. Pomalým vydeseným krokom som vyrazil, bál som sa čo ma čaká. Šiel som dlhou chodbou ktorá ako keby nemala konca, začal som bežať. Pocítil som za sebou divné otrasy, niečo za mňou bežalo, zrýchlil som tempo, nevládal som, kričal som. Utekal som asi päť minút a predo mnou sa objavila diera. Nemal som na výber musel som skočiť pretože tá vec by ma dostala. Spadol som do nejakej studne, bola plná mŕtvol a vnútorností, kričal som. Bolo mi hrozne.

     Vyhrabal som sa z popod mŕtvol a predo mnou boli hrdzavé dvere, neboli zamknuté, dokonca ani len zavreté. Z pod dverí svietilo silné svetlo, mal som príjemný pocit že sa to skončí, bolesť hlavy prestávala. Pomalým a príjemným krokom som dvere odchýlil, nič som nevidel len príjemné teplé svetlo, šiel som rovno, svetlo tmavlo začínal som vidieť. Uvidel som predomnou dom, bol starý, zchátraný a veľmi povedomý. Bol to dom kde žila Alessa, uvidel som ju v jednom z okien. Rozbehol som sa k domu, vyskočil som po starých vŕzgajúcich schodoch a otvoril vchodové dvere. Našiel som ju,bola v obrovskej izbe, asi obývačke. Pomalým krokom som šiel k nej, videl som ju detailnejšie, ako keby nezostarla, vyzerala presne tak isto ako som si ju uchoval v mojích spomienkach. Sedela pri zapálenom krbe a smiala sa, vyzerala strašidelno, smiala sa ohňu. Pristúpil som k nej, oslovil som ju ale ako keby ma nepočula, skúsil som hlasnejšie ale nič, chytil som ju za rameno a v tom sa otočila a začala kričať, kričala tak veľmi že sa začali rozbíjať okná v dome a v mojej hlave nastala zase tá silná pulzujúca bolesť, jej krik pripomínal sirénu. Dom sa začal meniť, z podlahy sa stala kovová mreža z pod ktorej tiekla láva, steny tiekli krvou...Krik ustal, Alessa zmizla, zmizol aj nábytok, mal som strach. Obzeral som sa ale nikde nič nebolo, zmizli dvere, okná.

     Oproti mne sa z tmy vynorila záhadná vysoká postava, počul som znova ten škrípavý zvuk, konečne som videl kto je pôvodcom toho zvuku. Tá postava za sebou ťahala obrovský meč, na miesto hlavy mala obrovský kovový trojuholník, mužskú vyspelú postavu, ruky celé od krvy. Išlo to stále ku mne bližšie, nemal som kam utiecť. Bol som pripravený, kľakol som si na kolená, necítil som strach, chcel som aby sa to skončilo, chcel som zomrieť. Prišiel ku mne, stál nado mnou, moje srdce bilo o dušu, uchopil meč a...

 

     Izba číslo 301, Psychiatrická klinika v Silent Hill:

Videl som Alessu, smiala sa mi,s chichotom mi zašepkala do ucha: "Všetko najlepšie k narodeninám". Kľačal som na kolenách, spadol som na bok a moja nenávisť k nej sa zase o rok viacej zvätšila...

 

The End

 

 

Prístupov 2511

Kvalita článku