Bola smutná, plakala, nechcela odísť, vedela že sa už nikdy neuvidíme ale muselo to prísť. Bolo to nádherné obdobie na ktoré nezabudneme, medzi nami bolo niečo viac než len sexuálne opojenie. Milovali sme sa ale nepriznali sme si to. Mala rada keď som jej do uší vravel tie krásne slová, ostatným som tie keci vravel lebo to chceli počuť, ale ONA bola výnimka, jej som všetko vravel zo srdca. Prečo to skončilo takto? Všetko sa vráti do normálu a zase budem sám, bude mi chýbať tak isto ako ja jej, môj život bez nej nie je život, je to len prežitie...
Bol som sám, myslel som stále na ňu, žijem v depresiách a v samote, odlúčený od môjho okolia, nedvíham telefón, len čakám kedy sa ONA ozve, ale stále nič, som sám. Každý si myslí že muži sú bezcitov ale nie je to pravda, aspoň v mojom prípade...Bez nej môj život nemá zmysel, potrebujem ju, všade cítim jej parfém nádhenre prenikavú vôňu, cítim ju v mojej posteli, predstavujem si ako leží vedľa mňa a hladíme si do očí, prečo je to len v mojích predstavách?
Stačilo by jedno slovko a mohlo to skončiť inak, ale skončí to, skončí to tým že ja už nie som tým kým som bol, jedna éra skončila začala druhá. Ja si ťa nájdem, budem o teba bojovať lebo viem že k sebe patríme...
Neviem ako to dopadne, ale viem že ju potrebujem.