Pozeral som sa na tie úbohé ľudské duše, nemali vôbec tušenia o našej existencií. Pritom sme boli ich lovcami celé storočia. Časy sa menia a aj my, už nepotrebujeme ich krv, vďaka novodobej techniky si ju dokáže naklonovať, tak prečo by mali ešte žiť a zavadzať nám? Mám ich plné zuby, cítim ich pach, cítim ich tep a je mi z nich na nič, žijú len preto aby ničili, sú ako rakovina. Preto som zhromaždil stretnutie Starších, chcem ich zabiť, iba vďaka nim tá ohavná rasa prežíva, lenže sám by som to nezvládol preto potrebujem ju, viem že chce urobiť pravý opak, zničiť nás,ale v pravej chvíly zakročím a zabijem ju a v tom nastolím nový poriadok. Nový zákon a nový svet, svet bez ľudskej rasy, svet kde sa nebudú upíry báť chodiť von a skrývať sa v tieňoch, to je môj sen.
Sen ktorý sa za necelú hodinu premení v skutočnosť.
Už je čas, cítim napätie ale nebojím sa, skôr naopak teším sa na nový začiatok. Príchádza stráž a Starší. Pokojne si sadajú, nič netušiac že ich krv bude zdobiť môj meč. Práve vošla ona, hľadiac na mňa milostným pohľadom. V myšlienkach som sa na nej smial ako mi krásne naletela a myslí si že jej plán zatieni môj.
Zostali sme len my dvaja, pevne držím v rukách svoj meč, celý je od krvy, hľadí na mňa. Rozbehneme sa proti sebe a bojujeme, poranila mi ruku, je dobrá bojovníčka. Nevzdávam sa bojujeme vo veľkej kaluži krvy a vnútorností, sme špinavý, práve som ju bodol do hrude, padá na kolená ale v tom som cítil chuť jej ostrej čepele vo svojom srdci. Padám na zem ale snažím sa bojovať aj po ležiačky, cítim že zomieram ale chcem si ju zobrať zo sebou, prebodol som jej hlavu. Na zem padla bez nejakej známky života, cítim že môj čas sa naplnil. Verím že môj sen sa splní aj bez toho aby som tu už bol. Je to nádherný pocit, necítim bolesť, cítim teplo, prestávam dýchať. Zomrel som,ale moja túžba a sen zostali medzi živými. Či sa to splní teraz alebo za sto rokov, viem že to príde, môj odkaz bude večný...