Prečo som tu len tak sedela vedel iba on, hľadel mi do očí, môj dych a tlkot srdca bolo počuť, nebála som sa, v žilách mi prúdil adrenalín. Ale nemala som ponatia čo chce urobiť, proste tam len tak sedel a pozeral na mňa. Vždy som si myslela že je divný ale niečo ma na ňom priťahovalo, niečo krásne, bola to nespútaná rozkoš a vedela som že ho chcem, ale teraz v tej situácií som nevedela čo mám robiť tak som sa spýtala: "Tak sme tu a čo teraz?" pozeral na mňa ďalej, ale tentokrát s určitým odporom, začala som sa báť, postavil sa a stále mi hladel do očí, kľakol si ku mne priblížil sa ku krku a urobil to, cítila som obrovskú bolesť ale po pritom aj úžasný pocit, nevedela som čo mám robiť, vedela som iba to, že to bolo nádherné. V tom som sa zobudila, bol preč, bola tam tma keď som sa postavila zistila som že som celá od krvy, on to urobil, urobil so mňa tú najkrajšiu bytosť ale pre iných monštrum. Bola som šťastná, vyšla som von z izby, videla som ho opretého na verande o zábradlie, chytila som ho za ruku, otočil sa a pobozkali sme sa, zašepkala som mu že ho milujem a že mu ďakujem,nevedel čo chystám. Bodla som ho do hrude videla som ako zomiera a bola som šťastná že moja pomsta vyšla a že budem vo vraždení pokračovať a spravím si svoj vlastný svet, svet bez ľudí, svet kde každy upír má svoje miesto.

 

Ležala som pri jeho hrobe a vyčítala som si čo som spravila, vedela som že som musela splniť sľub čo som Belle sľúbila. Už to začalo, už niet cesty späť, budem ako štvaná zver ale nevzdám sa. Budem bojovať a vyhrám,vyhrám lebo je to predurčené a svoj osud nezmením...

Prístupov 1153

Kvalita článku