Na kolenách kľačím pred tebou,
ty s pištolou na moju hlavu namierenou.
Súdiac podľa výrazu zničená mojou slovnou úrodou,
Neschopná zabudnúť na smútok ktorý ti je odmenou.
Dúfam, že stlačíš spúšť a ukončí sa táto púť.
Pustíš sa lavínou následkov zmyselne odhodlaná.
Potrebuješ drogu, svoj život znova nakopnúť.
Bez nároku na odmenu, znova narodená.
Som len spomienkou, reakciou skutočných náhod,
bez potešenia ukradla mi chladný vánok.
Som pripravený na tento odchod,
som len postava plná prázdnych schránok.