Sám vo svojom svete,
zahalený v bielom svetle.
Ktoré je len spomienkou,
všetko čierne, radosť je len domniekou.
Myšlienka na teba ma desí,
myslieť si, že tu nie si.
Celý čas v mojej prítomnosti spíš,
čakáš na správny okamih, keď svetlo mi zničíš.
Nemám síl s tebou bojovať,
vždy vyhráš nad vôľou mi rozkazovať.
Ovládaš moje myšlienky,
zničíš mi radosti všetky.
Upadám do minulosti v ktorej vládneš,
Na môj život však nedočiahneš.
Tá čepeľ, čo robí všetky jazvy,
pomáha nespadnúť do tej jamy.
Prekliata Temnota znova vítam ťa,
neznič mi život, prosím ťa.