Pocit po ktorom každý dychtí,

tých pár sekúnd keď sa telom chuť plíži.

Okamih v ktorom neexistuje čas ani priestor,

poznáme to, explóziu spúšťa detonátor.

 

Prvý kontakt, pohľad do vnútra nespútanej rozkoše,

telom prechádza energia, na ktorú sa nič nezmôže.

Kvapky potu stekajú,

svaly tú chuť zvierajú,

hlasivky to okoliu dokazujú.

Vtedy nie si človekom,

si nikto, v objatí s vesmírom.

 

Hľadieť pri tom do očí vinníkovi,

čo má blízko k labužníkovi.

To sme my predsa,

otroci pudu, vyzleč sa!

Prístupov 8201

Kvalita článku