Nechuť pohnúť sa z môjho vesmíru,
je len obraz strachu skočiť z útesu.
Zabehnutý v rutinách života,
nechcem už obzrieť sa.

Potrebujem nakopnúť,
zo stereotypu vypadnúť,
dvere za sebou zabuchnúť,
ale nie však zabudnúť.

Nezabúdam na veci ktoré so mnou pohli,
na ľudí čo mi pomohli.

Chcem ísť ďalej,
z útesu skočiť, popraj mi.
Nepodľahnúť myšlienke rýchlej,
tak skoč so mnou, ruku podaj mi.