Srdce na lásku zvyknuté,
schúlené v ospalej diere.
Je samo, zronené...
Dvere sú zatvorené.
Kto ich odomkne ak nie ty?
Ty, ktorá k nemu nosíš kľúč.
Možno sme sa už párkrát stretli,
Možno ty si to slnko ktoré pre mňa svieti.
Tak prídi a odomkni tie dvere.
Nech pohladí mi srdce tvoj slnečný lúč.
Nech opäť naplní ma svetlo,
nech sa teším z toho čo ma stretlo.
Spravím ťa šťastnou,
budeš tou pravou.
Tvoj úsmev na perách,
a ty stále nie si pri dverách.