Stojím nad priepasťou hriechu,
dúfajúc v odpustenie.
Kvapky dažďa ako stopy po výsmechu,
krásne živé väzenie.
Vaše pohľady ignorujem,
názory odsudzujem.
Som len ja a moje šťastie
a ten pocit vo mne stále rastie.
Hriech vo vašich očiach,
odsudzovanie v rečiach.
Ale ja som vládcom väzenia s názvom život,
lebo ho žijem a tvorím.
Udávam mu smer a radostný džavot.
Pokiaľ ho nepokazím.