Spánkom omámený ležím v ničote,

v prázdnote v ktorej počujem iba tvoj plač.

Čo ma čaká v živote?

Srdce mi z kameňa pretlač...

 

Nič nie je dobré, nič nie je zlé,

všetko je v odtieni života pestré.

Nič nie je dané.

 

Odhoď okovy temna,

zahoď spomienky vedľa.

Začni s novým šťítom,

a zisťíš že si stále vedľa...

z tejto básne,

možno kázne...

 

Preto sa nebudím,

radšej iba spím.

Letím ríšou snov,

svetom svetla bez okovov...

Prístupov 2339

Kvalita článku