Blúdim svojím životom,

obklopený temným morom.

More temné a špinavé,

myšlienky mám zúfalé.

 

Okolie nič nevidí,

to je môj štýl.

Aspoň ma nikto neznenávidí,

za myšlienky, chute zvrátené.

Ako strašný plač divých kobýl,

všetko v mysli pokrivené.

 

Štyri steny miestnosti sú ako klietka bláznov,

hrdzavá, vŕzgajúca múza divných nápadov.

Temnota, temný pud v mysle zúfalcov,

patrím aj ja snáď medzi tých stroskotancov?

 

Kvapky svetla na pokožke tela,

pramienok nádeje stekajúci z čela.

Keď vidím teba...

Prístupov 2080

Kvalita článku