Stojím uprostred ulice ktorá ma obklopuje vysokými budovami, na moje domlátené telo dopadajú ľadové kvapky dažďa ktoré sú ostré ako žiletka. Kráčam po strede cesty, všade sú ľudia, pozerajú na mňa, smejú sa...Obzerám sa nervózne po okolí, začínam cítiť strach. Chcem ísť späť!!!

 

Otáčam sa k ceste odkiaľ som prišiel, zostal som ako obarený, asi meter odomňa stála vysoká mužská postava bez tváre, ukazujúc prstom na mňa.

 

Z nočnej mory ma prebralo vedro ľadovej vody, bol som zviazaný, dobitý a prvýkrát v živote som mal po incidente v škole strach. Bol som v pivnici, ostré svetlo mi zabraňovalo obzerať sa po okolí, videl som obrysy troch postáv, stáli v kúte, rozprávali sa, nie, nie, hádali sa. Dvaja muži po sebe kričali. Nedokázal som rozoznať slová, domyslel som si, manželia Matthewsovci a nejaký starší muž...

Žena drgla do ramena muža, všetci sa na mňa pozreli, pristupovali ku mňe a rozprávali na mňa...

Vôbec som im nerozumel, mojimi ušami znel iba piskot z bejzbolovej pálky ktorá mala so mnou blízky telesný kontakt, najmä s mojou hlavou.

Jediné o čo som sa v tom okamihu snažil, bolo vytrhnúť sa z lepiacej pásky ktorú mi omotali okolo rúk. Cítil som, ako sa zarezáva hlbšie do rúk, neznesiteľná bolesť začínala byť silnejšia než tá z rozbitej hlavy, nespomaloval som ani o kúsok...

Som voľný, moje telo sa naplnilo adrenalínom, všetko bolo zrazu zrozumitelnejšie, piskot v ušiach prestal, všetko som videl detailne, manželov aj neznámeho staršieho muža, šedivé upravené vlasy, vysoký a štíhly...

"...myslel si si že to dopadne inak? Že ťa necháme v tom pokračovať?" pokračovali v monológu so mnou.

 

Vedľa manžela Matthewsa bola na pracovnom stole položená klincovačka, plne nabitá...

Rýchlo som sa postavil, s revom sa rozbehol k nej, uchopil ju do ruky a namieril do manželovej tváre.

Ozvali sa jemné vyprsknutia klincov ktoré pristáli v manželovom vystrašenom ksichte, jeho zakrvavené bezvládne telo padalo na zem a sním aj jeho žena ktorá bola v šoku. Vrazil som jej klincovačkou po tváry a bežal k neznámemu mužovi ktorý sa dal na útek. Na schodoch som ho chytil za nohu a stiahol k sebe, kopol ma priamo do nosa. Kým som sa spamätal bol pár metrov od domu, bežal som za ním von.

Stojím pred domom monštier a vidím ako mi jedno uniká, sedí v striebornom Jeep Comannder, vidím na jeho značku ktorú si zapamätám aby som si ho našiel, neskôr, ale predsa...

 

Pomaly sa vraciam späť do domu, dokončiť svoju úlohu. Vŕzagajúce schody prezrádzajú môj príchod. Na zemi leží moja bývalá učiteľka, plače nad svojím mrtvým manželom ktorého obklopuje kaluž krvy.

Kráčam k nej, zo stola si beriem dlhý nôž ktorý pevne chopím do ruky. Vidí čo plánujem, po štyroch sa dáva na útek ale som pri nej skôr než si myslela, otáčam ju na chrbát.

S plačom ma prosí o odpustenie, o svoj život, ten strach poznám, zažil som ho...

"Tvojím odpustením bude smrť." Zašepkal som jej do ucha a nôž pomaly zapichol priamo do srdca ktoré prestalo tĺcť. Jej prázdny pohľad v očiach na naplnil, opatrne som si vydýchol od vzrušenia. Odstúpil som od nej, stále zahladený do jej výrazu v očiach.

Sadol som si na schody, dlaňami sa zaprel do tváre. Rozmýšlal som...

Čo bude ďalej?

Ako to celé skončí?

Jediné čo som vedel je to, že som masový vrah...

Prístupov 2938

Kvalita článku