Frankovo telo celé dobité od kladiva v krvavej mláke som nechal ležať na záchodoch, musel som ísť na čerstvý vzduch. Opretý o zábradlie hlavného vchodu som rozmýšlaľ nad tým čo sa stalo, nebolo mi to ľúto, žiadny súcit alebo pocit viny ma neprenasledoval.

Jediné z čoho som šiel zošalieť bolo to, že v tom nebol jediný. Učiteľka? Alebo riaditeľ?

 

Mal som ešte päť hodín čas aby som upratal a zbavil sa Frankovho tela. Vypáčiť zámok na dverách upratovačiek nezabralo ani pár minút a už som kráčal k záchodom s čistiacimi prostriedkami a bielidlom.

Ako odnesiem také veľké telo ? Musím improvizovať, vytiahol som igelitové čierne vrecká a z kufríka pílku na železo.

 

Držím jeho nechutnú ruku z ktorej mi je na vracanie, druhou rukou sa približujem ku ramennej kosti s hrdzavou pílkou. Zakusuje sa do mŕtveho mäsa, fŕkajúca krv dostrekuje na moju tvár a oblečenie, pokračujem k druhej ruke, k nohám a nakoniec k hlave,človek by nečakal aké je náročné rezať kosti.

Všetko som zabalil do odpadkových vriec a začal upratovať miesto činu, miesto kde začala moja pomsta...

Prístupov 2175

Kvalita článku