Myslel som si že keď vás balí sexy kočka v bare, s brutálnou postavou a obrovskými prsiami z ktorej sa vykľuje tranzvestita tak je to problém, mýlil som sa, ešte väčší problém je, ak vás naháňa extrémne vyhladovaný zombie tranzvestita asi tristo metrov pod zemou v tajných laboratóriách.

 

Pár hodín pred tým...

 

To, že nás s Rišom chytili sa dalo čakať...ale čo sa čakať nedalo bolo to, že z nás urobili pokusné figuríny pre ich zvrhlé zombie experimenty. Richarda odvliekli niekam preč, mňa strčili do malej miestnosti s nemocničným lôžkom uprostred. Dnu vošli dvaja vysoký muží v ochranných oblekoch, bránil som sa ale boli silnejší, ani som sa nenazdal a už som bol nahý, zúfalý a pripútaný o posteľ.

Do miestnosti vošla žena, blondína stredne vysokej postavy v doktorskom kabáte s okuliarmi na očiach, hlavou mikla na dve gorily pri dverách ktoré odišli za dvere.

 

Len ja, ona a moja cikula medzi nami...toľké mesiace som nebol v blízkosti žiadnej ženy a nahý už vôbec. V okamihu som zabudol na nejaký strach či smrť ktorú by som v tom momente chcel vzdialiť čo najďalej odomňa. Jediné čo medzi nami stálo bol môj stvrdnutý obušok...

Pani doktorka bola veľmi milá a pozorná, ignorujúc moju kráľovskú stoporenosť mi pichla do krku nejaký bordel z ktorého sa mi začala točiť hlava. Výpadky pamäte sa prelínali z nepríjemnými spomeinakmi z detstva a aktuálnym, nechutným dianím v miestnosti.

 

Časom som pochopil že som sa zúčastnil nejakého testovania látky ktorá mala odpudzovať zombie voči ľuďom...no a keďže to bol test tak nič nešlo podľa plánu, veď ako inak.

Prvá fáza zahŕňala kontakt nakazeného s človekom, čiže mnou, stále stoporeným, mladým mužom.

Z dverí ktoré boli naproti mne sa objavila zmutovaná žena v stredných rokoch, kratšie hnedé vlasy, nižšej postavy, bez jedného oka a dierou v lícnej kosti. Krk jej zdobil nejaký hrubý náhrdeľník ktorý blikal, s ním ju asi ovládali...

 

Srdce mi silno tĺklo, cikula pevne stála a ona sa ku mne nechutným krokom stále približovala bližšie. Začal som hlasno kričať, prosiť o zmilovanie.

Stála oproti mne len zopár málo centimetrov, jej chrchľavý vzlyk ma presvedčil o tom že látka nefunguje, začal som plakať od strachu lebo som vedel čo bude následovať...

 

Z náhrdeľníku sa ozval nejaký zvuk a do tela zombie začal prenikať elektrický prúd ktorý ju zabil. Jej bezvládne telo padalo na to moje a diera v jej lícnej kosti dopadla presne na môj postavený tvrdolín...Okrem toho že som sa pozvracal som tú jej dieru zaplnil aj niečím iným a doživotne mám z toho psychické následky...

Aj keď mi bolo lepšie a cítil som sa uvoľnený, neprestal som vracať...

 

Po nekonečných hodinách týrania so zombie v miestnosti zostala tma a ticho.

Konečne som mal možnosť aspoň skúsiť dostať sa von...V jednom filme som videl ako si hlavný hrdina vykĺbil ruky aby mohol újsť z pút...

O pár desiatok minút nahý, zo stále stoporeným údom a vykĺbenými rukami si bežím po dlhej tmavej chodbe ktorú osvetľovalo iba núdzové osvetlenie.

V tej chvíli ma absolútne nezaujímalo kde sa podel všetok personál takže som ani neriešil že sa vyplo bezpečnostné zariadenie a vypustilo všetky testovacie beštie z ich dočasných príbytkov.

Musím nájsť Riša a vyslobodiť ho...

Prístupov 7038

Kvalita článku