Nažraný, ako také svine sme si ľahli na stoly, zapálili si cigarety a kecali o tom ako by vyzeral život po konci zombie apokalypsy. Vrátilo by sa všetko do normálu? Koľkí z nás vlastne prežili?

Išla mi explodovať hlava z toľkých otázok...

Skončil by som znova v nejakej zasranej fabrike za minimálnu mzdu? Možno by som si našiel konečne nejakú ženu na ktorej by mi aj záležalo.

Heh, s mojím šťastím by to bola vydatá žena aby som si to ako vždy všetko riadne skomplikoval...Jasné, to bolo moje, komplikovať si život...

 

Bol večer 28.2. 2010.

 

Richard stál pred dverami svojho domu, lúčil sa s manželkou ktorú pobozkal a objal.

Nemal však namierené na nočnú smenu ako doma povedal. Na konci tmavej, mierne osvetlenej ulice neďaleko jeho domova stálo čierne BMW, čakalo na Richarda.

 

   V odľahlej časti mesta kde malo sídlo korporácia, auto zabočilo do vedlajších poschodových garáží. Nešli však na žiadne poschodie, zaparkovali na miesto označené pre riaditeľa. Richard sedel v kľude, pozeral sa von oknom a vedel čo ho čaká. Celé parkovacie miesto aj spolu s autom a pasažiermi začalo klesať hlboko pod zem, do tajných laborátorií korporácie Egnerson, vyvýjali tu zbrane biologického pôvodu, retrovírusy a pokusné lieky na obnovu mŕtvych buniek.

Plošina s autom zastavila, Richard vystúpil, pomalým krokom kráčal k hlavnému vstupu. Nachádzali sa v obrovskej bielej hale ktorú osvetlovali silné reflektory. Vo dverách na neho čakal Fisker, v rukách držal Richardov plášť a usmieval sa.

Rišo sa na neho ani nepozrel, vytrhol mu z rúk plášť a kráčal vykonať to, čo mu išlo najlepšie. Zavreli sa za ním dvere, Fisker sa za ním otočil a sledoval ho...

 

Bolo niečo po tretej hodine, 7.5. 2012

 

Tankoval som plnú nádrž do jedného z odstavených čiernych obrnených Range Roverov, Rišo medzi tým balil zásoby jedla.

Nepríjemné ticho uprostred ničoho narušil len zvuk pískajúceho vtáka.

Rýchlo som sa sklonil k zemi, zobral do rúk pušku a mieril som na okolie ukrytý za autom. Rišo vybehol zo stanu, v rukách mal starú M16 s prídavným granátometom.

Kryl som ho, plížil sa pomedzi stromy a odparkované autá...Štebot vtákov sme totiž nepočuli od vypuknutia konca sveta. Niekto tam bol, niekto kto nás chcel dostať...

 

Šum lístia zo stromov prerušil len praskot konárov z poza môjho chrbta. Otočil som sa, za mnou bola horda zmutovaných zombie, všetci boli oblečený v bielych kombinézach...Začal som strielať a bežať k Rišovy. Ten však mal na starosti väčší problém, vojenská jednotka ktorá ho mala obkľúčeného. Kľačal na kolenách, približovali sa k nemu s namierenými zbraňami pripravený v okamihu začať strieľať.

 

"WHUUUAAAAAAAAAAAAA"

 

S pomedzi môjho Rambo revu bolo počuť výstrely z mojej M4.

 

"WHUUUAAAAAAAAAAAAA"

 

Bežal som o dušu pred zombie a vojenskou jednotkou, kričal som a kryl sa pred paľbou ktorú mi opätovali...

 

 

Blížil sa koniec... bolo 3.11. 2010

 

"Kto si kurva myslíš že si ?! " Držal Rišo Fiskera pod krkom, bol nahnevaný, triasol sa a potil.

"Upokoj sa Richard, máme to pod kontrolou." Dodal Albert Fisker.

"Pod kontrolou? Zbláznil si sa? Ešte to nie je doladené a ty si zahájil pokusy na ľuďoch bez môjho vedomia?! Treskol Rišo päsťou pár centimetrov vedľa Fiskerovej hlavy.

"Do riti s tebou !!!" Zahodil plášť Fiskerovy do tváre a išiel preč.

 

Albert vytiahol vysielačku a potichu dal jasný pokyn. "Chyťte ho."

 

"Už len finálne úpravy nie? Riško. To už zvládneme bez teba. Zašepkal mu do ucha." Pripútaný o nejaké chirurgické kreslo sa snažil dostať zo spárov kovových obručí.

"Nerob to Fisker!!!" Prosil ho, Fisker ho však ignoroval, osobne mu pichol ihlu so zelenou tekutinou rovno do krku. Tekutina zmizla v útrobách Rišovho tela, pripravená učiniť v ňom zmenu.

 

Z laboratória sa ozval silný výkrik od bolesti...

 

O pár hodín neskôr.

 

V pozadí znel alarm s hlasom ktorý oznamoval únik biologickej zbrane. Richard stál oprený o umývadlo, hľadel na svoju unavenú tvár do zrkadla, jeho modré oči hľadeli na stopu bodnutia ihly ktorá z neho urobila niečo, čomu sám nechápal. Studenou vodou si opláchol svoju na krátko vystrihanú hlavu, znova sa na seba pozrel a päsťou tresol do zrkadla.

Vychádza von z toaliet, blíži sa k nemu po uši ozbrojená ochranka, ignoruje ich. Kričia na neho nech sa ani nepohne lebo začnú strieľať.

 

Ozvala sa rana z pištole.

 

Rišo padá na kolená, na jeho košeli sa vytvára krvavý fľak. Zachytáva sa na zemi rukami, necíti však koniec, cíti nový začiatok. Chvíľu sa spamätáva, srdce mu stále tlčie rýchlejšie. Pomaly sa opäť dvíha na nohy, otáča sa k vojakovy ktorý na neho vystrelil, cíti ho.

V okamihu sa vyhol vystrelenému náboju, chytil jeho pištoľ, zlomil mu ruku. Ostatný neváhali ani sekundu a začali páliť. Ako keby predom cítil každý ich pohyb, každú trasu nábojov.

Stál tam iba on, v dlhej prázdnej rozstrieľanej chodbe, na okolo ležali mrtvé telá ochranky, svetlá blikali s červenej na bielu. Kráčal ďalej...

 

Zvuk alarmu prerušovali len výstrely zbraní, vybuchujúce granáty. Jedno z podzemných laboratórií zachvátil ohromný výbuch ktorý spustil karanténu. Richarda však nikto nedokázal zastaviť, chladnokrvne vyvraždil celú ochranku ktorá sa ho márne snažila zneškodniť.

 

"Nachádza sa v podlaží B5, pane, máme začať s odpočítavaním?" kričal vojak do vysielačky hľadiac na kamerový bezpečnostný systém.

"Spustite to." ozval sa Fisker z druhej strany.

 

Richard bol rýchlejší a dostal sa do miestnosti s hlavným počítačom ktorý zlikvidoval jedným riadne účinným granátom. Celé podzemné bludisko zostalo v temnote, všetky dvere sa pootvárali, všetky pokusné subjekty sa dali do pohybu, mali jednu jedinú potrebu, potrebu jesť...

 

Plížil sa tmavými chodbami, s baterkou pripevnenou o pušku opatrne kráčal pomedzi hordy zombie. Miestnosť osvetľovali výstreli pušky a chrapot zmutovaných zombie.

Prestrieľal sa doslova peklom,šiel do svojho laboratória. Vedel že musí zničiť všetky dôkazy o výskume na ktorom spolupracoval. Jeho kancelária s labákom však bola prázdna, všetky dokumenty, záznamy o pokusoch, všetko bolo preč. Vedel že v tom má prsty Fisker.

 

"Musím sa dostať von..." zašepkal si...

Prístupov 3729

Kvalita článku