Sedem mesiacov ubehlo od atentátu na slimáka. Už sme neboli len ja a Rišo, bolo nás jedenásť preživších. Našli sme ich všade možne po štáte, hľadáme potravu, nocľah a hlavne miesto bez infekcie...

 

 

 

Zombie BlowJob 7

 

 

   24.december, po zombie apokalypse som tento deň znenávidel. Rodičia mi niekde okusujú mojich priateľov, známich. Bývalka určite vykusuje vtáka svojmu frajerovy a ja? Leštím práve bambus na dámskych záchodoch opustenej čerpacej stanice. "To som ale dopadol." povzdychol som si a prelistoval si dámsky časopis o spodnom prádle. Vonku stál Richard, oprený o dvere auta fajčil poslednú Marlborku a spomínal na časy so svojou manželkou a dcérou o ktoré prišiel.

Vyšiel som von, všimol si Riša ako si utrel slzy, zahodil nedofajčenú cigaretu, nasadol do auta a naštartoval. S batohom som rýchlo vbehol do potravín, nájsť aspoň nejaké maličkosti pod zub. Všetko bolo po záruke...

 

Boli sme schovaný v jednom z niekdajších bordelov s názvom Boženkina jaskyňka. Nepotešil som ich s jedlom, ale niečo sme do úst dať sme museli. Blížila sa večerná hodina, všetci sme mlčali a len tak hladeli z okien na kedysi nádherné mesto. Niektorí čítali knihu, iní počúvali empétrojku, Rišo stál v okne vedľa svojho parťáka, smiali sa, popíjali pivo. No a ja som čistil zbrane. Aj tých nábojov nám už nezostalo veľa.

 

   Zombie sa zmenili, došla im potrava a začali mutovať. Vychudnutá postava, pokožka šedej farby z pod ktorej boli vidno žili a kosti, nepríčetný pohľad sa zmenil na pohľad zabíjať a jesť, čo im aj dodalo na rýchlosti a sile. Oči mali krvavo červené a na temeni hlavy im niečo vyrastalo z kože, ako nejaká huba.

 

Dlhé mesiace sme sa nepribližovali k hraniciam, avšak naša vôla prežiť bola silnejšia, chceli sme von z tejto nočnej mory. Aj napriek varovaniam ktoré sme dostali od chalanov sme sa tam chceli dostať.

 

   Bol 31. december, vstali sme skoro ráno, vtedy boli totiž mutanti pomalší než obvykle a dalo sa nám lepšie presúvať. S Rišom sme vyšli von z domu ako prvý. Striehli sme na nehybné stojace telá zopár metrov od nás. Zima bola taká tuhá ako nikdy predtým, triasol som sa ako pred prvým pohlavným stykom s mojou o tridsať rokov staršou učiteľkou dejepisu. Sopel mi kvapkal na pušku a primŕzal.

Richard kývol rukou na bandu aby vyšla von. Rozbehli sa k odstavenej Karose, ktorou sme sa sem dostali. Zo strechy na nás dával pozor odstreľovač s pivom v ruke.

Z diaľky som započul chrapot a piskľavý škrekot. "Už idú!!!" zreval som a začal páliť po skupine šiestich mutantov ktorý smerovali rovno k nám. Rišo sa otočil ku mne a spoločne sme po nich strieľali. Nevšimli sme si skupinu ďalších, smerovali z boku autobusu a vrazili rovno do našich, Vlada chytili za plece a odtrhli mu kus z pravej ruky, kričal od bolesti, bežal som mu na pomoc, bolo neskoro. Jeho nebohé roztrhané telo hodili do Martiny a Jana a so škrekľavým povykom sa pustili do nich. Nestíhali sme ich zachraňovať, nestíhali sme ani len strieľať, bolo ich tam veľa a prichádzali ďalší. Bežali sme k autobusu, ani som sa neobzrel, vedel som že ich je tam najmenej dvadsať. Zo strechy som počul výstrely ktoré však nestačili na to aby zastavili také množstvo monštier.

 

"Rýchlo, štartuj ty vergel!!!" štartoval Rišo a trieskal do volantu.

"Držte tie dvere! " kričal som a vystrčený z okna strielal na zombie ktorý sa snažili otvoriť dvere. Pocítil som tlak na hrdle, jeden ma chytil pod krk a vyhodil von z okna autobusu. Pri páde som si zranil hlavu...

Vidím rozmazano, ťahajú ma do bočnej ulice...

 

 

 

" Nieeeeeee!!! " kričí Rišo a vybehol von skrz okno cez ktoré stiahli Milana. Bolo však neskoro. Stačilo len pár sekúnd na to aby z Milana spravili jedného z nich. Stál tam, zmenený, s jedinou potrebou ktorú mal, potrebou jesť.

 

BANG BANG

 

Ozvali sa rany z odstreľovačky.

 

"Šťastný nový rok Rišo." podávam mu ruku.

"Aj tebe Roman." zagratuloval mi. A poďakoval mi za to že som ho včera zachránil.

 

   Zostalo nás len päť, máme namierené k severným hraniciam. Chytil som Riša za plece : "Rišo, tentokrát to zvládneme, dostaneme sa cez nich."

Rišo sa popri šoférovaniu uškrnul na mňa a dodal: "Musíme nájsť rodinu tvojho dobrého kamaráta slimáčika a dostať ho pred hranice, svoju robotu si už urobí."

"Hahá" zasmial som sa nad šialeným nápadom....

Prístupov 3320

Kvalita článku