Šiel som na svojom tátošovy cez kaňón opustených budov, nekonečné horúčavy mi lepili semenníky o stehná. Kričal som "Hijé!!! Môj silný tátoš!!!" Moju cestu mi udávala iba soplová stopa zmutovanej beštie ktorá mi ukradla jediného žijúceho kamaráta.

Sopel ma dostal do malej opustenej dediny, zistil som to iba z uvítacej tabule pretože z dediny zostala len jedna obrovská kopa smradľavého slizu, vyzeralo to tu ako nejaké hniezdo tej potvory.

Vystúpil som z auta, pevne som držal samopal, pomalým čvachtavým krokom (niečo mi ten zvuk pripomínal) som podišiel k rohu jednej budovy a sledoval som dianie za rohom. Videl som niečo nechutné...

Slimák si lepil telá o stenu z jednej budov, niektorý dokonca ešte žili. Vzdychali, niektorý kričali a niektorý sa ani nepohli, z ďalekohladom som si skontroloval situáciu, Riša som však nikde nevidel. Prebehol som na druhú stranu ulice odkiaľ som mal lepší výhľad, zrazu sa ku mne začala valiť vlna zombie, rozbehol som sa k autu, schoval sa za jednu z jeho strán a spustil som paľbu ktorou som sa prezradil u slimáčika.

Ani som sa nenazdal a už som s krikom a plačom bežal z dediny, za sebou zanechal auto a niekde som stratil aj M4...

"Dobre Roman, dýchaj, ukludni sa. " upokojoval som sa v neďalekom zrube hladiac na seba do zrkadla v kúpeľni. Myslel som na Riša, myslel som na to ako mu steká sliz po tváry, ako mu asi je. Nepripúšťal som si možnosť že by bol mŕtvy, alebo zombie.

Z vonku som začul zvuk prichádzajúceho auta, spanikáril som. Začal som ako magor pobehovať z jednej izby do druhej a trtosil že čo mám robiť, nakoniec som sa schoval ako úchil pod postel.

Dnu vošiel nejaký párik, olizovali si krčné mandle, strhávali zo seba oblečenie..."To ma poser." ma v tom okamihu napadlo. Bol to nejaký mladý párik. Zhadzovali po okolí vázy a všetky tie gýčové veci čo v takýchto chajdách bývajú. Nakoniec skončili nadomnou na posteli, ležal som si tam schúlený a stoporený, počúval vzdychajúcu mládež ako si to rozdáva...bola to večnosť, ten kretén nie a nie sa urobiť...

  Ubehli asi tri hodiny, spali. Mal som možnosť vypariť sa, zachovám sa ako špina a ukradnem im auto na ktorom prišli?

Jasné, mal som naštartované a rozbiehal sa a všimol si ako po mne beží ten chalanisko niečo pičujúc, snažil sa po mne hádzať aj kamene..."Sorry káááámo" zreval som.

Čo ma na tom však asi najviac potešilo bolo zadné sedadlo plné zásob a nábojov do brokovnice ktorá sa na mňa usmievala. "Tak toto bude rošošo." natešený si vravím.

Dal som si trocha marišky na posilnenie ktorú som našiel v jednom z batohov a vydal sa urobiť zo slimáčika ementál.

Stojím v prázdnej dlhej uličke, slnko mi praží na chrbát, zahadzujem jointa a nabíjam zbraň. Pomali sa blížim k beštii.

BANG! BANG!!!

Zložil som nejakú zombie rodinku ktorá mala piknik na zdravotnej sestričke. V hlave mi behala pesnička z nejakého westernového braku.

"BANG!" zreval som na babičku ktorá mala ohlodané poprsie...Beží ku mne... BANG! Babička zostala bez hlavy.

Zem sa chveje...na konci ulice sa vynoril môj nepriateľ, Zombie Slimák. Vysoký piskot ktorý vychádzal z jeho ústnej dierky prezrádzal jeho nasranosť...

"WHUUUAAAAAAAAAAAA"

BANG BANG BANG BANG BANG

WHUAAAAAAA

  Ozval sa silný výbuch, sedím na zemi, od hlavy až po päty zadrbaný od slizu. Čerpacia stanica pár metrov odomňa v ohni, vidím iba smažiace tykadlá. Hrdinsky som sa postavil a zapálil si slizkého jointa.

S nožom vyrezávam ľudí ktorý prežili prilepenie, ďakujú mi, som pre nich hrdinom. Riša som našiel na druhej strane, bol v bezvedomí.

"Preber sa kámo, no ták." Preplieskal som ho po tváry. Otvoril oči, nechápal čo sa deje. Vysvetlil som mu čo som urobil. Objal ma a so slzami v očiach mi poďakoval...

"Čo ti drbe?" To čo si píšeš za vymysleniny do toho notesu? Vytrhol mi ho Rišo z rúk a smial sa.

"No čo no..." nemal som čo dodať, Rišo ma potľapkal po rameni a smial sa.

"Verím že keby som sa nedostal z toho slizu a nenašiel tvoje auto v ktorom bol v zadnom kufri, ktorý si samozrejme neskontroloval, raketomet, ktorým som odpálil tú čerpačku vďaka tomu že si sa prezradil streľbou kde si...tak jasné, zmákol by si to" dodal a usmieval sa, podal mi marmeládovú šišku a s chuťou som sa zakúsol...

Ťažké to časy...

Prístupov 2780

Kvalita článku