Ubehli 3 mesiace od nákazy, hľadáme preživších ale márne. Všetci sú buď mrtvý alebo mrtvý so záujmom vykúsať nám zadky. Aspoň že zásoby jedla máme dosť, nech žijú umelé prísady do jedál ktoré predlžujú záruku :D

Práve máme namierené do hlavného mesta, Rišo šoféruje, ja si na zadnom sedadle nenápadne honím švrnca....už už to skoro bolo keď v tom Rišo dupol na brzdu a skoro nás vydrbal z cesty, zapínam si gate a naštvaný pozerám čo ma vyrušilo v mojej prítulnej chvílke...Asi stovka zombie, len tak tam stáli, ani sa nehýbali...

"Prejdeme ich? " zašepkal Richard.

"Nemôžeme ich radšej obísť?" pýtam sa ho a schovávam si postavené péro.

"Mám nápad, sleduj." Dodal Ričmund a šiel do kufra auta. Toto auto sme mali najdlhšie, asi týždeň, krásny Jeep Liberty striebornej farby...

"Zbláznil si sa?" pýtam sa ho pretože som presne vedel čo chce urobiť.

To hovado vytiahlo z kufra STINGERa, postavil sa na strechu auta a namieril to rovno do stredu zombie grupy.

Preglgol som, zapchal si uši a čakal na prichádzajúce zvratky z môjho žalúdka.

MRRRRRRDD

Ozvala sa tak brutálne obrovská rana že som po tom asi dva dni ledva počul

Nemŕtvych to rozmixovalo po okolí asi 200 metrov s tým že som si s Rišom oberal ich zbytky z tela, teda ja aj spolu so zvratkami pretože som sa pozvracal.

Nasadli sme do auta, tentokrát som si sadol za volant ja, pustil som stierače aby som odhrnul kúsok pravdepodobne žalúdka s hektolitrami krvy.

Šli sme po hlavnej ceste až na druhý okraj mesta, popritom sme vybielili zopár obchoďákov a hlavne sme museli vymeniť auto pretože Jeep nám začal brutálne smrdieť hnilobným pachom...

Ako nashvál bolo každé v okolí nepojazdné, obhoreté, vybuchnuté, alebo ich cigáni počas začínajúcej apokalypsy vykradli.

Za pokusom spríjemniť si troška život sme sa vybrali do rekreačného centra do ktorého nás pozývalo asi päť reklamných nápisov v meste. Vykopol som vchodové dvere, síce až na nejaký dvanástky pokus ale vyšlo mi to, Rišo mi kryl chrbát. Pomali sme postupovali temnou chodbou, okrem silného pískania v mojich ušiach som nepočul absolútne nič, mrtvolné ticho. Zamknuté dvere od šatní, rozhádzané krvavé veci po zemi, nemal som z toho dobrý pocit.

Z nechutného ticha nás vyrušil len nejaký výkrik, pravdepodobne nejakej ženy. Rišo sa tam rozbehol a utekal som hneď za ním...

Nestíhal som z behom po ňon, ale vedel som kam beží, do plavárne, chodba k nej bola polepená nejakým hnusným ako keby slizom, zo stropu vyseli nechutné hlieny a snažil som sa im vyhnúť a dostať sa konečne k Rišovy, počul som ho za rohom "To ma poser" dobehol som k nemu a dodal som: "To ma poser!"

Vo veľkej miestnosti s bazénom sa plazil asi desať metrový pravdepodobne, ach do riti, je to vôbec možné? ZOMBIE SLIMÁK !!!! Rútil sa k nejakému chalanovy, ktorý bol zaseknutý v tom hlieni a až teraz som si všimol že bol všade, v bazéne nebola už voda ale tamten bordel, neskutočný smrad...

"HEEEEEJ TY KUNDAAAA!!!!" zreval Rišo na slimáčika a vystrelil zopár rán do nechutnej príšery. Tá sa na neho pozrela s jedným tykadlom a začala sa plaziť k nemu. Kiež by bol slimák taký pomalý ako jeho malinký bračekovia. Rozbehol sa preč a monštrum za ním. Ja som bežal ku chalanovy ktorý stále kričal ako ženská a snažil sa ho dostať z hlienu o ktorý bol prilepený.

Konečne som ho odtiaľ vytiahol, bežali sme preč z tohto zasvineného miesta, Budova sa začala rozpadať, bežali sme o dušu. Videl som na núdzový východ nad ktorým začala praskať stena. "BEEEEEEŽ!" Zreval som a chalaniska postrčil do dverý. Počul som ranu a zrúbala sa na mňa stena.

Ležím na zemi, nemôžem pohnúť nohou ktorú mám zaseknutú o zárubňu, počujem nejaké divné zvuky a pozerám na miesto kde bývala stena. Ležia tam dvaja zombie, podla ich stavu rozloženia neviem posúdiť ich pohlavia, ale to čo robili bolo nechutné, jeden okusoval medzinožie druhému ktorý vydával chrapľavý zvuk...Snažím sa dočiahnuť na M4 s ktorou sa kamarátim už dlhší čas ale nedočiahnem...

BANG BANG

Nech žijú pištolky vravím si. Snažím sa dostať z trosiek budovy a behom pár minút sa mi to aj podarí.

Dokrivkal som k nášmu autu, teda k tomu čo z neho zostalo. Bolo rozfláknuté a celé od hlienu ktorý smeroval na východ.

"Rišo..." dodal som potichu

Utekal som ku všetkým autám na okolo, musel som ísť za ním...Sedím v každom z nich, snažím sa naštartovať ale nejde to. Od nervov som treskol do volantu jedného Peugeota a jeho airbag my zlomil nos a dostal ma na pár hodín do bezvedomia...

Bol večer keď som sa prebral...s krvavým ksichtom som sa domotkal k jednému auto, moja posledná spása, bol to Renault Mégane II , dvere malo otvorené, sadol som si dnu, stlačil som "štart" a ten malý huncút naštartoval. Vydýchol som si a vydal sa po stopách hlienu zachrániť Riša...

Prístupov 4443

Kvalita článku