Už je koniec mojim snom,

koniec radostiam tým dvom.

Moja súčasť to zničila,

dvere k srdcu zavrela.

 

Blúdim prázdnym mestom,

bývalo našim miestom.

Neotáčam sa za tebou,

si tu stále s dýkou,

v mojej hrudi zabodnutou.

 

Asi je to súdené, sám so sebou blúdiť v uliciach, držiac sa tvojich studených rúk.

Čakať, kedy ma tvoja moc ovplyvní, život mi zase pozmení a potom jednoducho odídeš.

 

Začnem dúfať, že je všetko v poriadku,

život si dávať späť k normálu.

Nájsť si dušu spriaznenú

a znova čakať...

 

kým sa ku mne tvoje ruky napriahnú...

 

Prístupov 9859

Kvalita článku